Práca je len pre...

Komentuje Peter Farárik

Vysoká úroveň našej odbornej kvalifikovanosti vždy bola devízou, ktorú neraz oceňovali aj na medzinárodných fórach. Dnes je situácia o poznanie iná. Strojárske fabriky signalizujú úbytok, až nedostatok kvalifikovaných obrábačov kovov, zváračov a iných profesií, ktoré tvoria základňu ich výroby. Svojím spôsobom sa na tom podieľali aj samy tým, že úpadok strojárstva a časté prepúšťanie zamestnancov vyvolali trvalejší nezáujem o strojárske remeslá. V minulosti odborné učilištia fungovali pri výrobných podnikoch, ktoré im zároveň poskytovali svoje dielne na výrobnú prax. Osamostatnenie sa odborného školstva bolo síce aj v záujme jeho zachovania, ale na úkor toho, že museli dať prednosť výučbe žiadanejších profesií. Tým sa zmenilo ich zameranie a niekedy aj s negatívnym dosahom na kvalitu výučby. Na nedostatok niektorých profesií v poslednom čase poukázali aj zahraniční investori. Sú príklady, keď 4 – 5 podnikov na Slovensku si učilištia opäť zobrali pod svoje „krídla“ a podieľajú sa na ich financovaní, hoci je to pre nich záťaž navyše. Iné sa svoju finančnú situáciu snažia zlepšiť malým podnikaním, prenájmom budov a drobnou výrobou, čo, samozrejme, nestačí. V súčasnosti sú zakladateľmi učilíšť rezortné ministerstvá a snahou vlády a parlamentu je, aby stredné odborné učilištia a strediská praktického vyučovania prešli pod správu krajských úradov. Je však známe, že viaceré z nich vlastnia lukratívne budovy a v prípade, že budú mať menej žiakov, sotva niekto zabráni tomu, aby osobný záujem niektorých skupín o ne, nepriniesol v budúcnosti ich definitívny zánik.