Hospodársky denník
USD50,259 Sk
EUR43,889 Sk
CHF28,793 Sk
CZK1,232 Sk
  Pondelok  9.Októbra 2000

Sľubujú pomoc s podmienkami

Neutešená hospodárska situácia v Juhoslávii graduje

Jednou z príčin politických zmien v Juhoslávii je nepochybne neutešená hospodárska situácia, v ktorej sa krajina ocitla. Roky izolácie, sankcií, vojen, ale aj neadekvátnej hospodárskej politiky zanechali citeľné stopy a veľké percento občanov Juhoslávie priviedli k existenčným problémom. Podľa juhoslovanských nezávislých expertov sa nezamestnanosť pohybuje nad hranicou 30 percent s tým, že mnohí zo zamestnaných sa nachádzajú na nútených dovolenkách. Odhady rakúskeho Inštitútu pre medzinárodné hospodárske porovnávanie hovoria, že ceny v krajine by mali vzrásť v tomto roku o 35 %, v roku 2001 až o 50 %, čo je najviac v celom regióne. Hospodárstvo by síce v tomto roku malo zaznamenať rast, čo však nie je výsledok výkonu ekonomiky, ale najmä dôsledkom výrazného minuloročného poklesu, ktorý bol podľa nezávislých zdrojov až 40-percentný.

Pokiaľ ide o straty v dôsledku bombardovania, tieto sa výrazne líšia. Vláda S. Miloševiča ich stanovila na 100 miliárd USD, nezávislí juhoslovanskí ekonómi však predpokladajú asi 30 miliárd USD. Skupina nezávislých ekonómov v JZR, známa aj pod označením G17, odhaduje priame škody bombardovania na 4,1 miliardy USD a v prípade vylúčenia škôd v Kosove 3,8 miliardy USD. Krajina však bola subjektom viacerých sankcií od roku 1992, a preto je ťažšie stanoviť presné údaje, ktoré by sa stali východiskom pre proces obnovy, načasovaný na nasledujúce obdobie. V každom prípade je jasné, že roboty je viac ako dosť.

Víťazi septembrových volieb sa v tomto smere budú zrejme môcť spoliehať aj na pomoc zo zahraničia. Miloševičovým odchodom by sa malo umožniť prijatie krajiny do Paktu stability. Len EÚ by do roku 2006 mala na obnovu Juhoslávie vyčleniť okolo 2 miliárd euro. Prísľuby prichádzajú aj z iných strán. „Pre celý balkánsky región to znamená reálnu zmenu,“ povedal Olivier Descamp, šéf oddelenia Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) pre juhovýchodnú Európu. EBOR už do bývalej Juhoslávie s výnimkou Srbska a Čiernej Hory investovala jednu miliardu eúr a pred začatím aktívneho pôsobenia v týchto dvoch republikách musí získať súhlas svojich akcionárov. „Na mieste máme skupinu bankárov a budeme spolupracovať aj s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami,“ dodal O. Descamp.

Ako rýchlo a za akých podmienok táto pomoc bude prichádzať, sa zatiaľ nezverejňuje.

(TASR/by)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.