Hrozí nestabilita?

Peter Kasalovský

Takmer dve desiatky zahraničných podnikateľov a niekoľko politikov sa v posledných desiatich dňoch obrátilo na mňa s viacerými otázkami o novembrovom referende a vôbec vnútropolitickej situácii v Slovenskej republike.

V prvom rade nechápu, prečo sú preferencie vládnych strán tak dlho nízke, a naopak, prečo opozičné HZDS, Smer a SNS majú také, že by dnes mohli získať až ústavnú trojpätinovú väčšinu v parlamentných voľbách.

Sú viac ako dosť znepokojení faktom, že novembrové referendum stále nie je odsúdené na neúspech. Nevylučujú jeho úspešnosť, keďže majú svoje informácie aj o tom, že záujem o účasť na ňom sa mierne zvyšuje.

Viacerí z nich majú názor, že Slovensko nemá ďaleko k nestabilite, a teda je neaktuálne uvažovať o možných investíciách napriek jeho vysokej vzdelanosti a kultúre, do určitej miery aj industriálnym tradíciám a ambíciám.

Takéto a podobné názory sa dostali spoza hraníc aj k našim politikom. Koaliční lídri a ich spolupracovníci, až na niekoľko vzácnych výnimiek, reagujú príliš často, ba vytrvalo priam nerozumne a laicky.

Akoby im nebolo jasné, že prípadné áno väčšiny z 50,1 či o voľačo vyššej percentuálnej účasti oprávnených voličov v referende predčasným voľbám do Národnej rady SR by ostalo aj tak v rovine zbožného želania.

Problémom vskutku nie je samotné referendum, ale pomer volebných preferencií medzi koalíciou a opozíciou. V referende sa ešte neprejaví, ale pokiaľ sa nezmení „spôsob vládnutia“, tak sa stane o rok-dva realitou.

Väčšine koaličných politikov sa táto pravda javí ako falošná. Uspokojujú sa s tým, že sú prijateľní pre zahraničie, pričom operujú v domácej politike jeho priazňou, keď by mali koncepčne a rýchlo riešiť problémy.

Vládna koalícia komunikuje s verejnosťou takpovediac noblesne, neraz v hádankách až inotajoch, a nedochádza jej, že je hodnotená väčšinou voličov nie podľa „dedičstva“ či chvály zvonka, ale podľa toho, ako sa im žije.

Referendum nevníma ako dôrazné upozornenie na nesúlad slov a skutkov, osobitne na pomalosť riešení celého radu problémov. Nehovoriac už o tých zbytočných, riešiteľných disciplínou a dynamickou justíciou.

Prečo sa čudovať opozičným stranám, že sa postarali o referendum?! Prečo koalícia nepočuje výstražný signál, že o správnosti svojej politiky musí presvedčovať a presvedčiť, nedívať sa na voličov len z chránených budov ...

Zahraničiu však tvrdím, že Slovensku nehrozí nestabilita.