Slovenská plavba a prístavy

Zaráža nedostatočné plnenie informačných povinností

Fond národného majetku Slovenskej republiky (FNM SR) rozhodol o privatizácii akciovej spoločnosti Slovenská plavba a prístavy (SPaP), ktorej je majoritným vlastníkom, vlastní 97 % jej akcií. Ďalším vlastníkom je Reštitučný investičný fond s 3-percentným podielom na základnom imaní 2,5 mld. Sk.

Činnosť spoločnosti

Slovenská plavba a prístavy vznikla v roku 1997. História spoločnosti však siaha až do roku 1922, keď vznikla pod názvom Československá plavebná akciová spoločnosť dunajská. Počas osem desaťročí existencie sa menila technická základňa lodného parku a vybavenosť prístavov. SPaP predstavuje dnes komplex prepravných a prístavných činností zameraných na poskytovanie kvalitných služieb pre domácich i zahraničných zákazníkov. K nosným činnostiam patrí preprava tovarov v zahraničnej riečnej a námornej doprave, preklad všetkých druhov tovarov a preprava cestujúcich. Otvorením kanála Rýn-Mohan-Dunaj sa rozšírila sféra poskytovaných služieb aj na západoeurópske vodné cesty. SPaP disponuje flotilou 250 plavidiel rôznych typov a výkonnosti, medzi ktorými je desať osobných riečnych lodí, ostatné tvoria nákladné plavidlá. Námornú dopravu zabezpečuje spoločnosť svojimi tromi námornými loďami medzi prístavmi Európy, Afriky, ale aj Blízkeho, stredného a Ďalekého východu. SPaP je výlučným prevádzkovateľom námornej dopravy v Slovenskej republike. V prístavoch v Bratislave a Komárne poskytuje prekladné, skladovacie a ďalšie prístavné služby. Na domácom trhu má významné postavenie v oblasti zabezpečovania vnútroštátnej a zahraničnej vodnej prepravy tovarov a osôb. V osobnej doprave ponúka svoje služby na pravidelných linkách z Bratislavy do Viedne a Budapešti, ďalej sú to atraktívne vyhliadkové a zábavné plavby modernými rýchloloďami. Širokú škálu poskytovaných služieb logicky dopĺňa aj dcérska spoločnosť Dunajplavba - sped, s. r. o. , ktorá poskytuje komplexné zasielateľské a špeditérske služby.

Podľa prospektu emitenta CP (k 1. 6. 1998 - zdroj BCPB) a podľa zverejnených správ by SPaP mala mať majetkové podiely v týchto spoločnostiach:

P. č. Spoločnosť Nominálna hodnota podielu (v tis. Sk) % na ZI spoločnosti

1. Interlichter, medzinárodný plavebný podnik – MR, Budapešť 162 931 25

2. Kombiterminal, s. r. o. 1 794 69

3. ČSOB, a. s. 1 000 -

4. Blue Danube Travel, a. s. (v likvidácii) 510 51

5. CS Eurotrans, s. r. o. 200 2,5

6. Dunajplavba-sped, s. r. o. 100 100

Spoločnosť sa od svojho vzniku v roku 1997 z hľadiska dosahovaných hospodárskych výsledkov nedokázala zaradiť medzi lukratívne podniky. Napriek základnému imaniu presahujúcemu 2,5 mld. Sk, monopolnému postaveniu na trhu a skúseností, ktoré sa dajú počítať na desaťročia, dosahuje SPaP prekvapivo zlé hospodárske výsledky.

Hospodárske výsledky

Po stratách 351 mil. Sk a 185 mil. Sk v rokoch 1997 a 1998 sa v roku 1999 podarilo spoločnosti dosiahnuť zisk 3,4 mil. Sk. Takýto zisk je vzhľadom na veľkosť spoločnosti skôr nulovým hospodárskym výsledkom ako ziskom. Pritom ešte za osem mesiacov roku 1999 dosiahla spoločnosť zisk 36,1 mil. Sk. Za deviaty mesiac sa zvýšil o ďalších 18 mil. Sk. Obrat za prvých desať mesiacov roku 1999 bol 827,8 mil. Sk. Obrat spoločnosti za rok 1999 dosiahol 1,4 mld. Sk. Najziskovejšími divíziami boli za rok 1999 divízie Bratislavský prístav a divízia Lodnej osobnej dopravy. Naopak, približne 40 mil. Sk ročnú stratu produkuje divízia námornej dopravy. Divízia lodnej osobnej dopravy dosiahla za minulý rok zisk 10 mil. Sk. Na svojich plavidlách prepravila 82-tisíc cestujúcich.

Najvýznamnejšie vlaňajšie investície spoločnosti boli zamerané na rekonštrukciu prekladiska minerálnych olejov v prístave Bratislava, ich objem dosiahol 21 mil. Sk. Tohtoročné investície by mali smerovať na dokončenie prekladiska minerálnych olejov (12 mil. Sk), do rekonštrukcie prekladnej techniky a infraštruktúry (12 mil. Sk) a na rekonštrukciu lodného parku (70 mil. Sk). Celkové tohtoročné investície by mali dosiahnuť 100 mil. Sk, z čoho 40 mil. Sk by malo byť na vybudovanie kombinovanej čerpacej stanice pre lode, ktorá by mala byť jediná v spodnej časti Dunaja.

V tomto roku sa očakáva nulový hospodársky výsledok. Toto očakávanie je však už teraz ohrozené, pretože len za prvý polrok tohto roka dosiahla spoločnosť stratu 18 mil. Sk. Oproti vlaňajšku je to zhoršenie o viac ako 22 mil. Sk. Najvážnejším problémom je nedostatok dopravných výkonov. Podstatná časť lodného parku spoločnosti stojí nevyužitá v prístave. Iba za prvý polrok tohto roka klesli výkony o takmer 10 % oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Stalo sa tak napriek tomu, že rástol objem prepravy. Priemerná prepravná vzdialenosť klesla a dosiahla iba 891 km. Na tento fakt mala vplyv pravdepodobne aj kríza na Balkáne, ktorá viac ako rok aj pol znemožňovala podnikanie SPaP na dolnom toku Dunaja. Ten je totiž dodnes zatarasený. Škody sú pre spoločnosť pomerne vysoké. Je možné, že posledné zmeny v Juhoslávii prinesú rýchle otvorenie Dunaja a výrazné zlepšenie výkonu spoločnosti.

Ďalším dôvodom poklesu hospodárskych výsledkov bol rast cien pohonných látok. Už hospodársky plán na rok 1999 a plán finančný, obchodný, investičný, ktoré boli jeho súčasťou, boli postavené priveľmi optimisticky. Aspoň to tvrdia závery poslaneckého prieskumu, ktorý začiatkom roku 1999 vykonal Výbor NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie pod vedením predsedu výboru Jaroslava Volfa. Plnenie niektorých faktorov v pláne bolo diskutabilné. Išlo o výrazné zníženie odpisov, úvaha o znížení základného imania, zvyšovanie produktivity práce, naplnenie obchodných aktivít. V dôsledku uzatvorenia dolného toku Dunaja už prerobený plán rátal so znížením tržieb z prepravy na dve tretiny pôvodného zámeru. Podľa vedenia SPaP však plán na rok 1999 nebol prerábaný.

Podľa dostupných správ si spoločnosť zlepšuje hospodárske výsledky aj pomocou odpisov. Neuplatnením ich plnej výšky sa totiž dajú znižovať náklady. Pri tomto rozhodnutí sa pritom vedenie spoločnosti odvoláva na 40-percentnú využiteľnosť lodného parku a domnieva sa, že by sa to malo odraziť aj na odpisoch. Odpisy však majú odzrkadľovať skutočné znehodnotenie majetku. A predsa je logické, že aj hodnota lodí, ktoré hrdzavejú v prístavoch, stále klesá. Preto akékoľvek zníženie odpisov len skresľuje skutočný stav majetku spoločnosti. Ak by sa teda zreálnili odpisy, dá sa očakávať ešte výraznejšie zhoršenie hospodárskych výsledkov.

Kríza na Balkáne

Slovenská plavba a prístavy patrí medzi tie spoločnosti, ktoré najviac utrpeli z krízy na Balkáne. SPaP priamo závisia od dunajskej vodnej cesty. Faktickým znemožnením plavby po dolnom toku Dunaja sa museli významne obmedziť aktivity spoločnosti. V okamihu začiatku konfliktu bol na juhoslovanskom území jeden tlačný remorkér s konvojom siedmich tankových plavidiel, jeden plávajúci žeriav a plavidlo typu DE. Remorkér a sedem člnov priplávali na územie Juhoslávie len niekoľko hodín pred začiatkom spojeneckých náletov. Celý konvoj viezol 7000 ton surového benzínu a zakotvil v ropnej rafinérii v meste Pančevo. Po prvotných problémoch sa však napokon podarilo dostať celý konvoj pod kontrolu SPaP.

Okrem toho na nižších častiach toku bolo blokovaných ďalších osem tankových plavidiel a jeden remorkér. Straty riečnej divízie z dôvodu zastavenia plavby na juhoslovanskom toku Dunaja odhadli na úrovni 18,2 mil. Sk mesačne. Výpadok tržieb sa snažili nahradiť aktivitami na hornom úseku Dunaja. To však tiež nie je jednoduché. Na hornom toku Dunaja totiž zostalo zablokovaných viac ako sto plavidiel Ukrajinskej dunajskej plavby, ktoré spolu s riečnymi transportnými spoločnosťami z Rumunska, Bulharska, Nemecka a Holandska vytvárali konkurenciu. Často boli ochotné plávať aj za dumpingové ceny.

Straty z vojnového konfliktu SPaP nemá kto nahradiť. Pre vysokú výšku poistného SPaP nie je poistená proti vojnovému riziku, a tak jedinou nádejou je sľubovaná kompenzácia strát. Plavba na dolnom toku Dunaja dodnes nie je doriešená, takže straty spoločnosti ďalej rastú.

Doprava bez lodí?

Zlé hospodárske výsledky volajú po reštrukturalizácii spoločnosti. Podľa verejne dostupných informácií sa však v tomto smere robí stále málo a zatiaľ sa neprejavujú žiadne efekty. Manažment SPaP plánoval začiatkom tohto roka prepustiť 300 z 1640 zamestnancov. Najväčší počet, 230 pracovníkov, malo opustiť divíziu riečnej dopravy, ďalších 30 pracovníkov malo odísť po predaji námornej lode Žilina. Stále vysoké straty v námornej doprave sú jasným príkladom pomalého riešenia problémov. Spoločnosť síce plánuje zásadnú redukciu svojho majetku, stále však zostáva iba pri plánoch. Najväčším sporom je predaj námornej lode Žilina, ktorú spoločnosť zakúpila v roku 1995. Hlavným dôvodom je nedostatok výkonov a následne neschopnosť splácania investičného úveru, z ktorého bol financovaný nákup lode. Odpredaj je plánovaný za zostatkovú hodnotu, teda 120 mil. Sk, pričom z predajnej ceny sa splatí úver a zaplatia sa dlhy SPaP z minulosti. Neskôr sa zverejnila správa, podľa ktorej sa už plánuje odpredaj oboch námorných lodí, ktoré boli vyrobené v roku 1988, pričom zatiaľ sa nepodarilo nájsť kupca. Po ich predaji zostane naozaj už iba 22-ročná námorná loď, ktorá však je po ekonomickej životnosti. Nesplatená časť úveru je už iba 49 mil. Sk.

Je zrejmé, že po odpredaji dvoch námorných lodí by sa fakticky skončila éra námornej dopravy pod slovenskou vlajkou. Ešte záchranou slovenskej vlajky na mori by mohol byť zamýšľaný dovoz lodí z Ruska v rámci deblokácií. Lode pre SPaP by neskôr mali byť postupne splácané do štátneho rozpočtu. SPaP pri týchto zámeroch úzko spolupracuje s Transpetrolom, ktorý by údajne vedel zabezpečiť dlhodobé využitie časti týchto lodí na prepravu ropy z ázijských krajín na Slovensko cez ropovod Adria v rámci diverzifikácie zdrojov. Takto by sa zabezpečila pre lode aj práca, čo by mohlo znamenať zároveň aj zefektívnenie námornej dopravy. Všetko sú to však stále iba plány. Existencia slovenskej námornej plavby je teda reálne ohrozená a podobne ako už aj v Česku a Maďarsku, môže na Slovensku zaniknúť. Existuje však ekonomický dôvod na zachovanie námornej dopravy v krajine, ktorá nemá priamy prístup k moru?

Ako pozitívny príklad môže slúžiť Švajčiarsko. Má približne desať spoločností, ktoré prevádzkujú námornú dopravu. Niektoré si prenajímajú lode, niektoré majú 1 - 2, iné desať lodí.

Skupina amerických podnikateľov prejavila záujem investovať do námornej dopravy na Slovensku. Požadujú 40 % základu zo slovenskej strany vo forme majetkového alebo finančného vkladu, know-how alebo vládne garancie. Základ pritom môže ísť až do 200 mil. USD. Vznikol by subjekt registrovaný na Slovensku, pričom zahraniční investori majú záujem o logo Československej námornej plavby, ktorá mala dobré meno vo svete. Existuje teda aj taká možnosť, že celý odpredaj námorných lodí je len tunelovaním SPaP a spôsob na vytvorenie novej spoločnosti.

Ďalšou možnosťou je, že proklamovaný predaj lodí je iba politickým ťahom súčasného manažmentu. Podľa neho totiž „keď má štát záujem (pozn. o námornú dopravu), bolo by nevyhnutné, aby sa v rozpočte ministerstva dopravy objavila dotácia na úrovni straty námornej dopravy okolo 40 mil. Sk ročne”. Je to tiež zaujímavý spôsob, ako vydolovať zo štátneho rozpočtu peniaze na podnikateľské účely.

Spoločnosť okrem námorných lodí pristupuje aj k odpredaju prebytočných riečnych plavidiel. Odpredaj člnov a ďalšieho majetku spoločnosti však najviac spochybňujú vlastní odborári. Údajne existujú podozrenia, že namiesto zastaraných člnov sa predávajú novšie. Odpredaj nadbytočného majetku sa odôvodňuje analýzami, podľa ktorých napríklad pri otvorených člnoch (najväčšia časť lodného parku) je až 80 % z nich dlhodobo nevyužitých. Z odpredaja má 30 % smerovať na zaplatenie dlhov, zvyšok na modernizáciu parku.

Stav lodného parku SPaP je totiž natoľko kritický, že „z dvadsať tankerov ani s jedným nemôžeme plávať na západ”. SPaP má navyše prebytok otvorených člnov, ktoré sa v minulosti používali na prepravu železnej rudy. Meniaca sa štruktúra tovarov, ktoré sa prepravujú, vyžaduje kryté člny a člny na prepravu tekutín. V súčasnosti dala spoločnosť zrekonštruovať tri tankery za 2,5 mil. Sk na plavidlo. Nákup nových lodí, ktoré stoja okolo 100 mil. Sk, je dlhodobý proces. Aj v prípade riečnych lodí sa ako na čarovný prútik spoločnosť spolieha na deblokácie lodí z Ruska. Akosi sa pritom zabúda, že aj takto získané lode bude musieť SPaP v konečnom dôsledku splácať. Nájde sa v budúcnosti dostatok zdrojov na splátky do štátneho rozpočtu za lode získané z deblokácií?

Problémy privatizácie

SPaP je jedným z podnikov, ktoré FNM SR ponúka na predaj. Ide o 97-percentný podiel na ZI. Oproti iným podnikom však v tomto prípade sú ešte niektoré závažné otázky nedoriešené. Účtovná hodnota podniku je síce približne 2,5 mld. Sk, k skutočnej reálnej hodnote majetku podniku sa však nedá dopracovať.

Návrh FNM predpokladá nasledujúce rozdelenie akcií SPaP:

- 67 % predaj prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže,

- 3 % RIF,

- 10 % bezodplatný prevod na mesto Bratislava a na mesto Komárno,

- 20 % na kapitálovom trhu.

V poslednom čase sa už dostatočne zamotali vzťahy štát - mesto Bratislava a SPaP. Najmä pre pozemky v oblasti prístavu s rozlohou okolo 100-tisíc štvorcových metrov. Na jednej strane ich chce štát previesť na mesto, na druhej strane sa ozývajú hlasy, že mesto ich chce privatizovať tak, aby sa v starom prístave vytvoril jachtový prístav a rekreačný areál. Infraštruktúra prístavov je však vo vlastníctve SPaP, pozemky s celkovou rozlohou vyše 200 hektárov patria Štátnej plavebnej správe a Slovenskej plavbe dunajskej. Ak by teda aj chcelo mesto budovať jachtový prístav, asi by to nebolo také jednoduché. Podľa predstaviteľov mesta však nejde vôbec o pozemky v prístave. Tie naďalej zostávajú majetkom štátu. Prevádzané pozemky sú v lokalite Pribinovej ulice, neďaleko nového národného divadla. So SPaP teda pravdepodobne nemajú nič spoločné a celý rozruch okolo prevodu pozemkov bol zbytočný. V majetku SPaP boli k 30. 6. 1998 pozemky v hodnote 67 mil. Sk. Z dostupných informácií nie je zrejmé, o ktoré konkrétne pozemky vlastne ide. Trhová cena pozemkov okolo prístavov v Bratislave a Komárne je totiž rádovo vyššia a pravdepodobne dosahuje minimálne niekoľko stoviek miliónov korún. Pri transformácii SPaP však neprešli do jej majetku všetky pozemky a ich podstatné časti pozemkov v prístavoch zostali majetkom štátu, čo výrazne znižuje hodnotu SPaP.

Dostupnosť údajov

Spoločnosť je obchodovaná na BCPB. Okrem prospektu emitenta na BCPB však dodala iba súvahu a výkaz ziskov a strát za rok 1997 a správu o hospodárení za prvý polrok 1998. Za ďalšie obdobia žiadne výsledky hospodárenia nie sú k dispozícii. Tiež neboli dodané výročné správy. Spoločnosť tak mala urobiť podľa zákona najneskôr do konca mája 1999, prípadne 2000. Neurobila tak. Zákon o CP stanovuje aj možnosti nápravy v takýchto prípadoch. Ministerstvo financií pri výkone štátneho dozoru nad kapitálovým trhom môže uložiť opatrenia na nápravu alebo uložiť pokutu.

Na priamu žiadosť finančnému riaditeľovi spoločnosti o poskytnutie výročných správ a účtovných závierok nám písomne oznámili, že „naša spoločnosť nemá mandát na poskytovanie materiálov uvedených vo vašej žiadosti”. Odporučili nám, aby sme sa obrátili na FNM SR. Aby to nebolo jednoduché, tak FNM SR nás odporučil na organizátorov verejného trhu, čiže na BCPB. Ten však údaje nemá. Z tohto dôvodu nie je možné zverejňované skutočnosti potvrdiť alebo vyvrátiť ekonomickými výsledkami spoločnosti. Súčasná legislatíva umožňuje BCPB kedykoľvek pozastaviť obchodovanie s akciami SPaP práve z dôvodov nedostatočného plnenia informačnej povinnosti emitenta. To však určite nie je dobrá správa pre investorov zaujímajúcich sa o privatizáciu SPaP.

Budúcnosť SPaP

Po privatizácii sa teda uvidí. Nový vlastník zrejme bude mať záujem o pokračovanie v efektívnych činnostiach. Všetky stratové divízie pravdepodobne čaká reštrukturalizácia, ktorá však môže viesť aj k zániku niektorých z nich. Jedno je však isté, pomalá reštrukturalizácia spoločnosti sa po jej privatizácii zrýchli. Pravdepodobne treba počítať so znížením počtu pracovníkov, odpredajom časti majetku a vyjasnením vlastníckych vzťahov s mestom a hlavne štátom.

Ing. Peter Halák

P67value, člen skupiny Penta Group