Umenie odpočinku

Sme prepracovaní, trpíme civilizačnými chorobami, častejšie ako voľakedy napĺňame ordinácie špecialistov. Psychológovia definovali „podnikateľské a manažérske choroby“ viacerými pojmami, no zdá sa, že ich úsilie sa zatiaľ nestretlo s potrebnými výsledkami. Rovnako márne trúbia na poplach aj pokiaľ ide o takú kategóriu akou je odpočinok.

Odpočinok neprináša prospech iba nervom. Rovnako dôležitý je aj pre srdce, hormóny a obranyschopnosť organizmu. Každý človek odpočívanie potrebuje a každý v inej miere a v inej podobe. Závisí to na jeho charaktere, na spôsobe života i na prístupe k práci. V našom seriáli dnes pokračujeme na tému: Umenie odpočinku.

Odpočinok nie je iba obyčajné polihovanie a ničnerobenie. Je to zložitá veda. V okamihoch pokoja dochádza v organizme k mnohým biologickým a fyziologickým zmenám. Odpočinok je v človeku biologicky naprogramovaný. Lekári dokonca hovoria o „ancestrálnom princípe homeostázy“, teda o potrebe zmeny a hľadania rovnováhy. Dr. Ľ. Vražda zdôrazňuje, že „ľudský organizmus ustavične vyhľadáva vnútornú rovnováhu: namiesto monotónnej činnosti vyžaduje zmenu, namiesto pretrvávajúceho stresu túži po pokoji.“

Moderný človek nepozná odpočinok podľa potreby, ale podľa vopred daného programu. Regenerácia sa stáva (alebo by sa prinajmenšom mala stať) neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Podnikatelia a riadiaci pracovníci priznávajú, že zvyčajne (ak sa podarí !) majú pre ňu vyhradený iba určitý čas večer, cez víkend, prípadne počas dovolenky. Odborníci namietajú, že takýto čas je absolútne nedostatočný. Vnútorná rovnováha nemôže byť za taký krátky čas obnovená.

Dôležitý je aj spôsob odpočinku. Človek so sedavým zamestnaním, zodpovedný za riadenie firmy, spoločnosti, potrebuje pohyb. Po náročnom dni plnom zmätku a zhonu by mal nasledovať pokojný večer, pomalá prechádzka, čítanie, sledovanie televízie.

Teoreticky je to všetkým jasné, ale v praxi zabúdame načúvať signálom svojho tela, a pritom bývajú výrazné. Zrýchlený tep i dýchanie, zvyšujúci sa krvný tlak, sťažená koncentrácia, to sú najklasickejšie reakcie organizmu na nedostatok odpočinku. Príznaky fyzickej únavy ľudia rozpoznajú ľahko, hovorí Dr. Vražda, „oveľa zložitejšie je rozpoznať príznaky únavy psychickej“. Patria k nim aj také bežné javy ako neschopnosť vyriešiť problém, nedostatok koncentrácie (na konci stránky knihy neviete, o čom ste vlastne čítali) či prosté zabúdanie predmetov.

Podľa odborníkov je za väčšinou chorôb práve pôsobenie stresu. Nedávny výskum v Nemecku napríklad ukázal, že osemdesiat päť percent riadiacich pracovníkov a podnikateľov trpí neurovegetatívnymi chorobami, ako sú problémy s krvným obehom alebo tráviace problémy.

Dlhší čas odpočinku nerovnováhu organizmu upravuje. Klesá hladina „stresových hormónov“ (kortizolu, adrenalínu a noradrenalínu), ktorých prebytok zhoršuje obranyschopnosť organizmu. V pokoji sa prehlbuje a spomaľuje dýchanie, a dokonca sa regenerujú aj bunky pokožky.

„Ochorenie nemusí byť vždy vyvolané stresom, stačí nedostatok odpočinku,“ varujú odborníci. Lekári preto často odpočinok predpisujú ako liečebnú metódu práve pre dnešných priveľmi psychicky zaťažených manažérov, podnikateľov. Odpočinok nie je účinný iba vo vážnych prípadoch, aj obyčajné nachladnutie je vyliečené rýchlejšie, pokiaľ pacient dodržuje pokoj.

Prospešné nemusí byť iba ničnerobenie, ale už prostý pobyt na čerstvom vzduchu. Pokus ukázal, že ultrafialové (teda slnečné) žiarenie má pozitívny vplyv na imunitný systém (aktivuje ho), na frekvenciu srdcového tepu (normalizuje ho), na metabolizmus kostí (posilňujú sa) i na výkonnosť a silu svalov.

Odpočinok neznamená iba „dobitie batérií“, je aj vkladom do budúcnosti. Jedna z renomovaných strojárskych spoločností nedávno testovala pracovníkov na vedúcich postoch z hľadiska ich kondície. „Naordinovala“ im relaxačný pobyt na horách. Výsledky iba potvrdili staré známe: Taký pobyt v horách je síce v prvých dňoch pre organizmus záťažou, ale celkovo stav človeka zlepšuje. Telo sa prispôsobí nižšej teplote prostredia, srdce začne biť silnejšie a spočiatku rýchlejšie, cievy sa zužujú, dýchací systém je nútený pracovať viac. Za pár dní organizmus týmto podmienkam privykne a stane sa výkonnejším.

Aj preto mnohí lekári i psychológovia odporúčajú dovolenku vo vyšších nadmorských výškach práve podnikateľom a manažérom. Ľudová (ale podložená skúsenosťami odborníkov) múdrosť hovorí, že týždeň zimnej dovolenky na horách, vydá za tri týždne v lete.

Z plnej práce do pokojného odpočinku by sme však mali prechádzať postupne. „Kto sa v piatok odpoludnia vyhrnie z práce a nasadne do auta, aby odišiel na víkend, nerobí dobre,“ upozorňuje Dr. Vražda. Prudký prechod zo stresového prostredia do absolútneho pokoja organizmus znepokojí a rozruší. Lekári tvrdia, že napr. aj počas dovolenky sa každý štvrtý človek cíti horšie ako v bežnom živote. Prispieva k tomu zmena klímy, pohybová aktivita, pravidelná strava... Zdôrazňuje sa „povinnosť“ odpočinku, ktorá človeka opäť stresuje. Preto si treba na pokoj doslova zvykať. Rovnako dôležitý je aj následný prechod do pracovného procesu. Najlepšou metódou, ako zabrániť šokom organizmu, je zapojiť aspoň časť víkendových či dovolenkových aktivít do každodenného života.

(buj)