Prepočet cudzej meny na slovenskú

Pracovné cesty podnikateľa a zamestnanca

Podnikateľ - fyzická osoba, majiteľ firmy cestuje na pracovné cesty aj do zahraničia. Aký dátum prepočtu valút máme používať pri vyplácaní diét a ostatných výdavkov, ak pracovná cesta trvá viac dní a vyplácanie prebieha až po skončení cesty?

- Prepočet cudzej meny na slovenskú menu záväzne upravuje zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 24 ods. 2 stanovuje, že majetok a záväzky vyjadrené v cudzej mene sa prepočítavajú na slovenskú menu kurzom určeným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska platným ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu a v účtovnej závierke platnej ku dňu jej zostavenia. Pritom pod pojmom „majetok“ sa rozumejú stavy a pohyby jednotlivých zložiek majetku, a teda aj peňažných prostriedkov v cudzej mene (valút). Tento spôsob prepočtu rešpektuje aj zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorý v § 37 ods. 1 stanovuje, že na daňové účely - ak je daňovník účtovnou jednotkou - sa používa kurz slovenskej koruny k cudzím menám vyhlásený Národnou bankou Slovenska, uplatnený v účtovníctve daňovníka.

Pojem „deň uskutočnenia účtovného prípadu“ sa používa v § 11 zákona o daniach z príjmov (účtovné doklady), ale sa nedefinuje. Definíciu tohto pojmu nevymedzujú ani Postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre fyzické osoby, ktoré sú vykonávacím predpisom pre účtovné jednotky, účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva. Aj tieto jednotky používajú definíciu z vykonávacieho predpisu k sústave podvojného účtovníctva (Účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov ustanovené opatrením MF SR č. 3177/1998-KM), kde sa v čl. VII stanovuje, že dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň, v ktorom dôjde k splneniu dodávky (pri prevode nehnuteľností ide o deň nadobudnutia účinnosti zmluvy), platbe záväzku, inkasu pohľadávky, postúpeniu pohľadávky, prevzatiu dlhu, zisteniu manka, schodku, prebytku či škody, pohybu majetku vo vnútri účtovnej jednotky a k ďalším skutočnostiam, vyplývajúcim z osobitných predpisov alebo z vnútorných pomerov účtovnej jednotky, ktoré sú predmetom účtovníctva a ktoré v účtovnej jednotke nastali, príp. účtovná jednotka má k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú tieto skutočnosti.

Zamestnanec

Pretože chýba výslovná úprava v tejto veci pre pracovné cesty v zahraničí, možno len formulovať názor, ktorý postup by najpresnejšie uplatnil citované ustanovenie. Podľa tohto názoru by bol odlišný postup pri zahraničnej ceste zamestnanca a zahraničnej ceste podnikateľa. Zamestnancovi poskytuje podnik - účtovná jednotka na zahraničnú cestu preddavok v cudzej mene. Poskytnutím preddavku nastane v účtovnej jednotke úbytok peňazí a prírastok pohľadávky voči zamestnancovi. Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň poskytnutia preddavku. Počas cesty zamestnanec nakladá s prostriedkami, ktoré v tom čase nie sú majetkom podniku, teda pohyby nie sú účtovnými prípadmi. Po návrate zamestnanec vyúčtuje pracovnú cestu, teda v podstate vráti preddavok účtovnej jednotke a súčasne odovzdá doklady na zúčtovanie výdavkov, účtovná jednotka má až vtedy k dispozícii potrebné doklady, ktoré dokumentujú skutočnosti, o ktorých sa účtuje. Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň vyúčtovania.

Podnikateľ

Podnikateľ - majiteľ podniku - nevypláca sám sebe preddavok, nemôže vzniknúť pohľadávka voči nemu samému. Suma, ktorú si vyberie z valutovej pokladnice, cestovné šeky, akreditívy a pod. ostávajú jeho obchodným majetkom, s ktorým v zahraničí nakladá. Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň príslušného pohybu prostriedkov (platenie hotelového účtu, každodenný vznik nároku na diéty, nevyhnutné výdavky a pod), ktoré by po návrate mal prepočítať vždy kurzom Národnej banky Slovenska príslušného dňa. Kurzy uverejňuje denná tlač, možno ich aj dodatočne zistiť v peňažných ústavoch. Ak pracovnú cestu uskutočňuje vlastník účtovnej jednotky, nemožno hovoriť o „vyplácaní“, ale zúčtovaní výdavkov. Ak by majiteľ sám použil spôsob zúčtovania výdavkov pracovnej cesty ako u zamestnancov a výdavky prepočítal po návrate kurzom dňa vyúčtovania, mohol by argumentovať, že až vyúčtovanie je potrebným dokladom, ktorý dokumentuje skutočnosti, o ktorých sa účtuje.

Prax ukazuje, že tak ako majitelia podnikov, aj ich zamestnanci pri pracovných cestách v zahraničí uskutočňujú určité nákupy pre podnik, poskytujú zahraničným dodávateľom preddavky či uhradzujú záväzky, na druhej strane prijímajú platby, a to všetko v hotovosti. Tieto pohyby nemožno považovať za výdavky na pracovnú cestu, ale za bežné obchodné operácie. Tie je potrebné prepočítať vždy kurzom dňa uskutočnenia účtovného prípadu, teda prijatia alebo vydania valút.

Kurzové rozdiely

Pri účtovaní v cudzej mene sa podnikateľ stretne s problémom rozdielov, ktoré vznikajú v dôsledku kolísania kurzu v čase. Žiaľ, táto problematika nie je doteraz pre oblasť jednoduchého účtovníctva upravená. Podľa zistených informácií sa má tak stať do konca roku 2000 novelizáciou Postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva pre fyzické osoby.