Slovná roztržka medzi susedmi

Dočkajú sa Rumuni a Bulhari zrušenia víz?

Podľa očakávania Rumunsko aj s Bulharskom zostali na tej istej lodi, čo sa týka príprav na vstup do EÚ. V stredu vydanej hodnotiacej správe Európskej komisie (EK) sa na rozdiel od SR, Litvy a Lotyšska obe balkánske krajiny nedočkali označenia „fungujúce trhové ekonomiky“. To znamená, že ani Rumuni ani Bulhari nebudú schopní čeliť konkurenčným tlakom únie v strednodobom časovom horizonte. Prirodzene, ani Bukurešť, ani Sofia nie sú spokojné so stavom vecí. Zaostávanie predsa nikoho neteší. Rumunský premiér Mugur Isarescu v stredu dokonca kritiku EK na nedostatočnú integračnú pripravenosť jeho krajiny odmietol s tvrdením, že Rumunsko je na tom hospodársky oveľa lepšie, ako sa uvádza v správe komisie. Podľa Isaresca EÚ nemá vlastné rešeršné štruktúry pre rumunské hospodárstvo, iba využíva údaje Medzinárodného menového fondu (MMF). Jeho slová netreba brať ako výhovorku urazeného premiéra, lebo Isarescu nie je profesionálny politik lacných sľubov, ale bývalý guvernér rumunskej centrálnej banky, medzinárodne uznávaný človek od fachu, ktorú prijal stoličku šéfa vlády iba preto, aby dal národnej ekonomike potrebné impulzy.

Doteraz obe krajiny, ktoré spája a rozdeľuje Dunaj, boli vďaka „reformne opatrným“ bývalým postkomunistickým režimom v „tom istom vreci“. Ak sa zvyklo hovoriť o „balíku“ štyroch krajín Vyšehradskej štvorky alebo o triu pobaltských štátov, Rumunsko a Bulharsko v povedomí medzinárodnej politiky predstavovali balkánsku dvojicu na konci pelotónu uchádzačov o vstup do EÚ. Bolo prirodzené, že si obe krajiny pomáhali a koordinovali svoje proeurópske a reformné úsilie. V posledných týždňoch však bulharskí poprední politickí činitelia „urazili“ Rumunov. Bulharský prezident Petar Stojanov pred dvoma týždňami, keď vyhlásil, že považuje za ponižujúce, že Európska únia požaduje vízovú povinnosť voči jeho krajine, hovoril z duše aj Rumunom, ktorí sú tiež obmedzovaní vízami. Avšak premiér Ivan Kostov iba niekoľko dní predtým požiadal EÚ, aby pri uvažovaní o zrušení vízovej povinnosti Bulharsko už nebolo zaraďované do toho istého „vreca“ s Rumunskom. Obavy, že Rumunsko bude vízovou brzdou pre Bulharov, zopakovala začiatkom novembra aj bulharská šéfka diplomacie Nadežda Michajlovová. Brusel má o zrušení alebo ponechaní vízového režimu voči obom krajinám rozhodnúť 30. novembra. Je jasné, že politici v Bukurešti a Sofii lobujú za ich zrušenie. Okrem jasných výhod pre svojich občanov by to totiž malo aj nemalý politický význam pre súčasné vlády. Rumuni pristupujú k parlamentným a prezidentským voľbám už 26. novembra a Bulhari na jar 2001. A v oboch krajinách sa pravica bojí o stratu vládneho kormidla. Ak by víza neboli zrušené, niektorí bulharskí politici dokonca vyzývajú na rebelský postoj voči Bruselu. Odchod z Paktu stability pre Balkán či neuzavretie jadrových elektrární v Kozloduji. „Vydieranie za vydieranie,“ požaduje domáca tlač.

Aj napriek tomu však Rumuni považujú bulharský postoj za nekolegiálny, dokonca za zradu. Rumunský prezident Emil Constantinescu povedal, že Sofiu takéto vyjadrenia nectia a poukázal, že Bukurešť pomohla prijatiu Bulharska do CEFTA a neraz podala pomocnú ruku svojim zadunajským susedom. Rodiacu sa diplomatickú roztržku môže Brusel odstrániť. Tým, že odstráni víza pre obe krajiny.

Iaromír Novák