Zdržovanie stratégiou rozšírenia

Za prísnymi hodnoteniami kandidátov nepripravenosť únie

Kvapky zo studenej sprchy, ktorou v stredu počastovala Európska komisia prípravy kandidátov na vstup do EÚ, najmä Prahu, mali vplyv aj na ostatných čakateľov. Vari len Maďarsko, Estónsko a Poľsko zožali pochvalu a obsadili miesta v druhej vlne rozšírenia za Maltou a Cyprom, Česi sa dostali podľa aktuálneho prispôsobenia únii až do tretej garnitúry pripravenosti. Regata po helsinskom štarte teda rozčleňuje pretekárov podľa ich síl, avšak čoraz viac najmä podľa potrieb samej únie.

Dve prekážky

V dokumente Stratégia rozšírenia možno zistiť, že úniu trápi najmä vlastná neschopnosť začať nových členov prijímať ku koncu roku 2002. V tom je jadro problému. Európsku úniu netlačí čas. Inkasovala od východnej Európy takmer všetky liberalizačné bonusy a nemá sa kam ponáhľať, aby ich začala čiastočne splácať po rozšírení. Proti tomu je väčšina obyvateľov dnešnej pätnástky EÚ. Druhou Thurn-Taxisovou priekopou je inštitucionálna reforma EÚ. Málokto verí, že ju prekoná o mesiac summit únie v Nice. Je to ťažké priznať, a preto sa hodnotenia pripravenosti kandidátov sprísňujú, aby to boli oni, kto sedí na brzde, povedzme pre nedostatočne sprivatizované banky či energetiku.

Britský denník Financial Times cituje anonymného, zrejme poľského politika: „Po dva a pol rokoch rokovaní chceme výsledky. Vyložili sme na stôl karty, ale v najdôležitejších oblastiach ako poľnohospodárstvo a regionálna pomoc stále nevieme, čo si vlastne EÚ myslí.“ Poľsko je z hľadiska dotácií agrárnej sféry pre EÚ nepríjemná položka, paradoxne najmä preto, že zanedbalo agrárnu koncentráciu za socializmu. Bez Poľska však nie sú najmä Nemci pripravení začať rozširovanie. So subvenciami agrárneho sektora nielen v Poľsku, ale v celej východnej Európe však EÚ rozpočtovo neráta do roku 2006.

Bez záujmu verejnosti

Takže bude príjemnejšie hľadať príčiny nekompatibilnosti kandidátov. Najmä ak v takom Francúzsku s rozšírením súhlasí len 26 percent obyvateľov. Nemci a Rakúšania, ktorí boli veľmi iniciatívni pri odbúraní „pridružených bariér“ pre pohyb tovarov, sa domnievajú, že proti pohybu pracovných síl by sa mala obnoviť možno aj železná opona – len 34 percent Nemcov je najmä z tohto dôvodu pre rozšírenie. Ani v celej EÚ nie je nadšenie o nič väčšie – prijatie nových členov podporuje len 38 percent EÚ-Európanov a Brusel nerobí nič, aby averziu zmenil.

Švédi

Jedine Švédi, ktorí na Nový rok preberajú polročné opraty únie, podporujú – 61 percent – široké rozšírenie. Anna Lindhová, šéfka švédskej diplomacie, tvrdí, že ak únie bude odkladať prijatie nových členov, vyvolá to v pridružených štátoch odpor voči EÚ, čo privodí na kontinente destabilizáciu. Lindhová sa prikláňa k názoru, že počas švédskeho predsedníctva by sa mal oznámiť pevný dátum rozširovania.

To by, pravda, museli v Nice prijať reformu únie. Pre odpor malých členských štátov to nebude možné. Z Nice však nemožno odísť bez nejakého výsledku. Preto sa asi nezmýli ten, kto si myslí, že sa tam prijmú polovičné rozhodnutia, ktoré ponechajú termín rozšírenia naďalej otvorený.

Jaroslav Brabec