Lepšia ekonomika firiem, ceny však zostanú

Slovenská republika od 1. januára 2001 odbúra dovoznú prirážku

Slovensko od 1. januára 2001 zruší dovoznú prirážku. V súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie ju naposledy zaviedlo vyhláškou MF SR č. 118/1999 od 1. júna 1999 vo výške 7 %. Dôvodov na to bolo niekoľko: rozkolísaná platobná a najmä obchodná bilancia, vysoký podiel jej deficitu na HDP (asi 10 %), čo ohrozovalo stabilitu meny, ochrana domácich podnikateľov a potreba získať zdroje pre štátny rozpočet. Pripomeňme, že na tento rok počítal štátny rozpočet so 7,1 mld. Sk z dovoznej prirážky, pričom už na konci septembra bol tento objem splnený na 97,2 % (7,18 mld. Sk), takže na konci roka sa očakáva jeho prekročenie. Ide o nástroj, ktorý pri zavádzaní podnikatelia kritizovali s tým, že pri dovoze komponentov na výrobu sa predraží cena tovaru. Na jednej strane tak síce priamo získa štátny rozpočet niekoľko miliárd, ale podnikateľské prostredie sa stáva problematickejším a firmám sa v dôsledku zníženia konkurencieschopnosti znižujú zisky. A teda aj odvody do štátneho rozpočtu...

Dnes sme sa preto podnikateľskej sféry spýtali, ako sa spätne pozerajú na dovoznú prirážku a či podľa nich splnila svoj cieľ, ktorým je okrem spomalenia objemu dovozu aj pomoc domácim podnikateľom. Ing. Ján Garaj, generálny riaditeľ STL-SAN Sandrik Hodruša-Hámre nám povedal: „Výrobný program našej spoločnosti sa v roku 2000 rozšíril o zaujímavú zákazku pre rakúskeho odberateľa v oblasti manipulačnej techniky. Export sa pohybuje medzi 50 až 65 % odbytu. Vzhľadom na to, že projekt si vyžaduje dovoz základných materiálov najmä z Česka, Nemecka, Rakúska (za deväť mesiacov predstavoval 16,8 % materiálových nákladov), akákoľvek dovozná prirážka zvyšuje výrobné náklady a negatívne ovplyvňuje možnosti produkcie na konkurenčných trhoch. Rovnaký negatívny dosah má dovozná prirážka pri kooperačných vzťahoch, keď sa odberateľ podieľa na produkcii dovozom istých komponentov, ktoré nie je možné nakúpiť či vyrobiť v SR. Zavedenie nulovej dovoznej prirážky či jej zrušenie od 1. januára možno len privítať s nádejou, že v budúcom roku štátne a vládne orgány podnikateľov neprekvapia niečím podobným.“

Prínos pre firmu

„Materiály, ktoré nakupujeme v zahraničí a sú prvotným vstupom pri výrobe lesnej kolesovej techniky, tvoria 20- až 25-percentný podiel z celkovej ceny vstupov, v závislosti od toho-ktorého výrobku. Zrušenie dovoznej prirážky preto zníži priame vstupy, čo v konečnom dôsledku môže znamenať zníženie predajnej ceny lesnej techniky. Vzhľadom na zvyšovanie nákladov (hlavne režijného charakteru) v blízkej budúcnosti a udržiavanie si konkurencieschopnosti v oblasti ceny našich výrobkov, zrušenie dovoznej prirážky pozitívne ovplyvní ekonomiku našej spoločnosti,“ tvrdí Ing. Beáta Jendrušáková, riaditeľka úseku hospodárskych činností ZŤS TEES Lesné traktory Trstená. Ako naznačila, teoreticky by po zrušení dovoznej prirážky podnikatelia, ktorí svoje výrobky robia z dovážaných komponentov, mali znížiť ceny. Môžu to spotrebitelia očakávať?

Klesnú ceny?

„Konečným efektom bude aj tak nezmenená cena, pretože sa mnohé vstupy jednotlivým podnikateľským subjektom zdražujú, takže si zo sumy zrušenej dovoznej prirážky asi vykryjú práve tieto ďalšie náklady,“ povedal nám Ing. Ladislav Kulik, riaditeľ TIMO Slovakia, výhradného dovozcu značkovej dámskej spodnej bielizne a plaviek. Súhlasil s ním aj Ing. Luděk Klč, finančný riaditeľ Chemko Strážske: „Zrušenie dovoznej prirážky hodnotíme ako pozitívny krok, pretože jej zavedením aj po určitých úpravách zo strany MF SR boli ovplyvňované výrobné náklady našej spoločnosti. Treba podotknúť, že zrušením dovoznej prirážky dôjde len k relatívnemu zníženiu nákladov, ktoré sú v súčasnom období ovplyvňované hlavne rastom cien surovín a energií (ropa) a vývojom kurzu SKK oproti USD a EUR.“ Podobný názor má aj Ing. Vladimír Raček, riaditeľ firmy Energyr Nové Mesto nad Váhom, zaoberajúcej sa dodávkami a servisom riadiacich systémov pre vzduchotechniku, klimatizáciu a ústredné kúrenie: „Zrušenie dovoznej prirážky cenu výrobkov a služieb neovplyvní. Dodávka komponentov pri realizácii objednávky predstavuje u nás 40 % z ceny, a tak zrušenie 5-percentnej prirážky je zanedbateľné a neovplyvní cenu výrobkov pri konečnej kalkulácii.“

Ekonomika firmy

Riaditeľ firmy Fonatech Piešťany Ing. Marián Motola, zaoberajúcej sa širokým spektrom služieb v oblasti spracovania kovových materiálov, plastických látok a progresívnych strojových technológií so 60 pracovníkmi tvrdí, že problémy slovenských firiem nie sú vždy len v nedostatku práce a zákaziek, ale v nedostatku reálnych finančných prostriedkov na účte na zakúpenie potrebnej suroviny, polotovarov a ďalších výkonných strojov, najmä v malých firmách bez kapitálu. „Nedávno sme zakúpili zahraničnú rezačku, za ktorú sme museli v priebehu desiatich dní zaplatiť DPH a všetky dovozné a colné poplatky vo výške 800-tisíc Sk, pričom stroj na Slovensku ešte nič nevyprodukoval. Pritom toto výkonné zariadenie je schopné mesačne vyprodukovať za 200-tisíc Sk bez ďalších nákladov. Hoci na výrobu používame aj slovenskú surovinu, pre nedostatok valcovaného plechu musíme túto komoditu dovážať.” Marián Motola teda predpokladá, že zrušením dovoznej prirážky sa mnohým menším firmám pomôže v situácii, keď bojujú o každú korunu.

Domáce suroviny

Ďalším z argumentov pri zavádzaní dovoznej prirážky bola aj snaha ovplyvňovať podnikateľov, aby využívali domáce suroviny. To sa však vždy nedá. Napríklad firma ZeM-Ekoplast Vlčkovce z okresu Trnava je zameraná na výrobu kancelárskych obalov z plastov, akými sú dokladovky, jedálne lístky, vizitkáre, obaly na školské zošity, na platobné karty a pod. Podľa jej majiteľa Ľubomíra Mrvu slovenskú výrobu treba bezpodmienečne podporovať. „Pre nás, výrobcov, by to bola satisfakcia, pretože dnes sa u nás darí najlepšie rôznym špekulantom a obchodníkom, ktorí bezhlavo a predovšetkým bez roboty bohatnú na vysokých maržách za naše výrobky.” Práve preto sa v maximálnej miere snaží využívať aj slovenskú surovinu za predpokladu, že spĺňa požadované kritériá kvality či časový harmonogram dodania. Na Slovensku však neexistuje jediný výrobca fólie, je preto potrebné túto surovinu, potrebnú na výrobu obalov z plastov, dovážať. „Zrušením dovoznej prirážky sa vytvoria lepšie existenčné podmienky pre prvovýrobcov, ktorých tlačí k zemi nedokonalá legislatíva, nevymožiteľnosť práva a zlá ekonomická situácia v krajine, ktorá sa odráža v zhoršenej platobnej schopnosti firiem.“

(viš, lk, zp, eb, pf)