Premiér sa pomýlil

Peter Višváder

Vari iba v šoku z toho, čo všetko táto vláda sľubovala a čo všetko neplní, mohla verejnosť bez väčších protestov prijať hodnotenie M. Dzurindu o plnení programového vyhlásenia vlády po dvoch rokoch jej pôsobenia. Podľa neho sa neplnia iba dve z celkových 22 priorít. Ide o usporiadanie vlastníctva pôdy neznámych vlastníkov a príprava pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. V konfrontácii s realitou však tento výpočet ukazuje, že vláda si spravila z odpočtu svojich sľubov či úloh doslova humornú vložku na úvod svojho stredajšieho rokovania. Medzi neplnené priority nezahrnul premiér napríklad reformu verejnej správy, hoci už dnes je podľa odborníkov (aj vládnych) zrejmé, že sa v plnej podobe nezrealizuje. Alebo výstavbu bytov, kde sa vláda konkrétne zaviazala, že vytvorí podmienky na výstavbu 14 000 bytov ročne a je chronicky známe, že sa tento počet nedosahuje už druhý rok. To, že vláda chce niečo dobiehať v treťom a vo štvrtom roku vládnutia ukazuje snahu v globále tento záväzok dodržať, určite však nie je jeho priebežným plnením. Ale napriek tomu sa programové vyhlásenie v tejto priorite podľa premiéra plní. A v jeho slovných „prešľapoch“ môžeme ísť ďalej: len včera sme písali o návrhu ministerstva pôdohospodárstva, ktoré chce oddialiť transformáciu podnikov vodární a kanalizácií za horizont vládnutia kabinetu M. Dzurindu, hoci ide o jednu z priorít na toto volebné obdobie. Alebo za základnú prioritu označila vláda vo svojom vyhlásení rast produktívnej zamestnanosti založený na ekonomickom raste a reštrukturalizácii ekonomiky. Aká je skutočnosť po dvoch rokoch? Prudký rast miery nezamestnanosti na jar tohto roka na 20 % a jeho pokles asi na 17 % iba vďaka verejnoprospešným prácam. To by znamenalo plnenie programového vyhlásenia iba vtedy, ak by sme verejnoprospešné práce charakterizovali ako prvok ekonomického rastu či produktívnu zamestnanosť... Ale to vari vláda od nikoho nechce. Za jednu zo svojich priorít si určila aj zlepšenie podnikateľského prostredia. Lenže, čo sa stalo? Znížila síce daň z príjmov, ale hneď po nástupe výrazne obmedzila nákladové položky - zahrnutie pohonných látok, limity pre odpisy aut a podobne. Pritom neodstránila niektoré daňové a účtovné anomálie, napríklad v oblasti dane z pridanej hodnoty, umorovanie straty. Problém je stále v dlhotrvajúcom zápise spoločností do obchodného registra, efekt z prijatia novely zákona o konkurze je ešte otázny. Predlžujú sa termíny riešenia súdnych sporov, vláda navrhla zvýšenie súdnych poplatkov, hoci si predsavzala sprístupniť súdy aj sociálne slabším občanom.

Pokiaľ ide o proklamovaný rast zahraničných investícií: oproti roku 1998 vzrástol v roku 1999 zo 73,1 na 86,3 mld. Sk. Čiže vzrástol ich objem, s tým možno súhlasiť. Ale stále sme z krajín V4 poslední. A oproti sľubom vlády, že boom príde po voľbách v roku 1998, potom po prezidentských voľbách, teraz zasa po referende... Problémom však nie je najmä politická situácia, ale podnikateľská nestabilita. To znamená: zdĺhavé riešenie obchodných sporov, vymožiteľnosť práva, registrácia spoločnosti. V tomto nenastal žiadny pokrok. Okrem týchto bodov z programového vyhlásenia, z ktorých je viacero prioritami a vláda ich neplní, kabinet počas rokovania sám uznal, že sa jej nedarí dostatočne rýchlo plniť priority v oblasti zdravotníctva, sociálnej oblasti a školstva. Nehovoriac už o klesajúcej životnej úrovni občanov SR.

Ak teda v reakcii na premiérove slová bez emócií urobíme bilanciu toho, čo vláda nesplnila, určite dostaneme číslo vyššie ako 2. Možno sa však premiér pomýlil a číslom dva chcel označiť počet splnených priorít. Tie sú totiž zhodou okolností dve: zastabilizovanie makroekonomických ukazovateľov a zlepšenie mena Slovenska v zahraničí, čo viedlo k vstupu do OECD.

Peter Višváder