Národný plán zamestnanosti

Komplikovaný problém videný očami Dzurindovej vlády

Slovenská ekonomika prešla po roku 1989 zásadnými zmenami, ktoré mali viac alebo menej nepriaznivý dosah na zamestnanosť. Situáciu na trhu práce sústavne charakterizuje nárast nezamestnanosti, regionálne rozdiely v jej miere, dlhodobá nezamestnanosť a vysoký podiel mladých ľudí evidovaných na úradoch práce. Napriek skutočnosti, že v tomto roku nezamestnanosť vo februári až auguste zaznamenala dočasne pozitívny vývoj, je stále kritická. Ku koncu augusta evidovali na okresných úradoch práce 494,5 tis. nezamestnaných a miera nezamestnanosti dosiahla ku koncu augusta úroveň 17,39 percenta. Počet dlhodobo nezamestnaných koncom augusta dosiahol 226-tisíc. Národný plán zamestnanosti, ktorý v stredu schválila vláda, obsahuje viac ako 30 rozpracovaných opatrení s cieľom vyriešiť nelichotivý stav v tejto oblasti a zameriava sa okrem iného na súkromný sektor, ktorý mal v minulosti dominantný vplyv na tvorbu pracovných miest.

Vláda SR mieni podporovať tvorbu prostredia priaznivého pre podnikateľské iniciatívy, vstup zahraničných investícií, reštrukturalizáciu priemyslu a rozvoj regiónov. Takýto projekt tvorby pracovných miest sa ukazuje ako viac-menej perspektívny, pretože systém priamej a nepriamej podpory podnikateľských aktivít je nedostatočný nielen z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, ale aj pre legislatívne obmedzenia. Popri problémoch, ktoré sa vyskytujú všeobecne, sú v jednotlivých odvetviach národného hospodárstva špecifiká. Napríklad podnikanie v poľnohospodárstve má okrem nedostatku financií rad ďalších limitujúcich faktorov, ako sú cenová disparita medzi vstupmi a výstupmi, záporná výnosnosť kapitálu, klesajúca investičná aktivita či nefunkčnosť peňažno-tovarových tokov vyúsťujúcich do platobnej neschopnosti a nízkej bonity klientov komerčných bánk pri poskytovaní úverov.

Problémy súvisiace s podporou tvorby priaznivého podnikateľského prostredia v rámci regionálneho rozvoja možno charakterizovať z hľadiska priestorového usporiadania, nerovnomernej lokalizácie výrobných a nevýrobných aktivít a s ich výraznou koncentráciou na území Bratislavy. Táto skutočnosť celkom logicky vytvára nižšiu úroveň podnikania vo vidieckych okresoch, ktoré sú vysokou nezamestnanosťou najviac postihnuté. Aj to je jedným z dôvodov, aby sa do podnikateľského prostredia zapájali okrem domácich a zahraničných investorov aj organizácie podporujúce podnikateľské prostredie. Stratégia podpory sa musí orientovať aj na daňové a colné úpravy, zefektívnenie systému odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu a urýchlenie postupu pri majetkovom vyrovnaní. Finančné náklady na uskutočnenie opatrení predstavujú približne 20 mld. Sk, ktoré by si mali zabezpečiť samotní realizátori všetkých tridsiatich opatrení. V tejto sume sú zahrnuté okrem prostriedkov štátneho rozpočtu aj zdroje Národného úradu práce a programu PHARE.

Robert Róm