Hospodársky denník
USD49,239 Sk
EUR42,69 Sk
CHF28,017 Sk
CZK1,23 Sk
  Pondelok  13.Novembra 2000

Zahraničný kapitál čaká, vláda stále naivná?

Politika a daňové prázdniny oči nezalepia nad inými problémami

Na konci minulého roka objem priamych zahraničných investícií (PZI) v SR bol 86,3 mld. Sk, k 30. júnu tohto roka to už bolo 97,3 mld. Sk. Ak teda pri nedávnom hodnotení Programového vyhlásenia vlády SR vicepremiér Ivan Mikloš konštatoval, že sa darí plniť úlohu zvýšiť prílev zahraničných investícií, povedal pravdu. Tým sa však súčasne šikovne dokázal vyhnúť druhej, avšak chýbajúcej časti tohto konštatovania: či je to dosť alebo málo, či to zodpovedá potrebám slovenskej ekonomiky. Takéto pochybnosti sa však do pozitivistického hodnotiaceho scenára dvojročného pôsobenia vlády pred referendom nehodili. Z iného uhla pohľadu totiž slovenské „zvyšujúce sa“ hodnoty vyzerajú inak. V prvých mesiacoch tohto roka bolo v ČR prítomných približne 895 mld. Sk zahraničných investícií a v Maďarsku 965 mld. Sk. Nelichotivé je postavenie SR aj pri pomere objemu PZI k hrubému domácemu produktu. Sme na predposlednom mieste z transformujúcich sa krajín s 2 %. Vedie Estónsko (5,9), Lotyšsko (5,7) a Česko (4,8).

Napriek týmto dlhodobým údajom slovenská vláda nešetrí optimizmom, pokiaľ ide o budúcnosť. Kde sa týmto postojom dotýka politického populizmu a kde odborného naivizmu, o tom nech hovoria čísla. Podľa prognózy ministerstva financií by na konci tohto roka objem PZI mal dosiahnuť 165 mld. Sk, hoci na polroka bolo v SR spomenutých 97,3 mld. Sk. Prečo by mali vzrásť takmer o dvojnásobok, to však vláda nepovedala. Takým motívom nie je ani privatizácia, kde predávame lacno alebo meškáme. Vláda pri vstupe zahraničných investorov od svojho nástupu priam fetišizovala politickú stabilitu a daňové prázdniny. Vzhľadom na súčasný stav možno povedať, že tento jej prístup bol a je naivný. Pritom ani tieto podmienky neuviedla na potrebnú úroveň. Možno hovoriť o politickej stabilite u nás, keď koaličné strany sú rozhádzané a sústavne sa nevedia dohodnúť na riešení vlastných vládnych priorít? M. Dzurinda a spol. nie sú presvedčiví ani pokiaľ ide o daňové zvýhodnenia zahraničného kapitálu. Oficiálne daňové prázdniny vláda sľubovala na obdobie desiatich rokov, ale v súčasnosti prerokúvaná novela zákona o daniach z príjmov hovorí iba o piatich rokoch. A ako sa verejne vyjadril Ivan Mikloš, na potrebnú zmenu stačí v parlamente jeden poslanecký návrh... Akú má potom vláda koncepciu? Vie, čo chce, keď sa pri plnení priority musí odvolávať na pozmeňujúce návrhy poslancov? Tento systém práce, žiaľ, opäť potvrdzuje, že sa vláda nedokáže dohodnúť. To potenciálnych investorov právom znervózňuje, aj keď daňové prázdniny nemožno považovať za najdôležitejší motív vstupu do krajiny.

A čo podstata?

Vstup zahraničných investorov do SR motivuje najmä vzdelaná lacná pracovná sila a vzhľadom na silu národnej meny a ešte stále deformované ceny prirodzených monopolov nízke materiálové náklady. Slovensko je však nepresvedčivé v oblasti stability právneho a podnikateľského prostredia. Ide o bežné kroky, ktoré musia aj zahraniční podnikatelia absolvovať, buď im znemožňujú efektívne podnikať, alebo značne komplikujú život. Podľa materiálu ministerstva hospodárstva zriadenie podniku u nás trvá podstatne dlhšie ako v iných krajinách a ide o čas od dvoch do šiestich mesiacov, kým inde sa tento úkon počíta na dni. Okrem toho štatutárny zástupca podniku musí spĺňať podmienky podľa živnostenského zákona, čo predpokladá povolenie dlhodobého pobytu v SR. To je ďalšia procedúra na pol roka. Medzitým môžu pominúť výhodné okolnosti, pre ktoré zahraničný investor chce k nám prísť. Navyše, povolenie dlhodobého pobytu platí jeden rok, potom sa môže predĺžiť na obdobie jedného nasledujúceho roka. Investori poukazujú aj na nedostatočnú ochranu minoritných akcionárov.

Nehnuteľnosti kvária

Ďalším problémom, odhliadnuc od určitých obmedzení devízového zákona, je zdĺhavé získavanie nehnuteľného majetku investormi, najmä zápis do katastra. Tento problém by mali vyriešiť v súčasnosti prijímané zvýšené poplatky za zrýchlený zápis, avšak stane sa tak až na jeseň budúceho roka, pretože podľa ministra J. Čarnogurského treba urobiť celý rad organizačných opatrení. Situáciu komplikuje aj vysoký podiel pozemkov s nevyrovnanými vlastníckymi vzťahmi alebo s neznámymi vlastníkmi. Absolútne nevyhovujúci je inštitút záložného práva k nehnuteľným veciam a o vymožiteľnosti práva a dĺžke riešenia obchodných sporov, pričom sa nedostatočne využíva rozhodcovské konanie, by sa na Slovensku dali rozprávať legendy.

Nelogické dane

Pokiaľ vláda hovorí o daniach, toľko diskutované prázdniny či nedávne zníženie sadzieb dane z príjmu neodvedú pozornosť zahraničných investorov od iných problémov, ktoré nás v tejto oblasti vyčleňujú nielen z bežných pravidiel v krajinách EÚ, čo by sa ešte dalo pochopiť, ale vyčnievame aj spomedzi transformujúcich sa krajín. Dôvodom je momentálny príjem do štátneho rozpočtu. Napríklad ako nákladové položky pri daňovom priznaní sa neuznávajú všetky výdavky, ktoré reálne súvisia s dosiahnutím zisku, často o tom rozhoduje správca dane (každý inak). Nelogická je aj možnosť rozpúšťania straty, ďalej treba redukovať počet osobitných druhov sadzieb daní, ale všeobecne je známy problém DPH, keď platitelia musia odviesť štátu daň z uskutočnených plnení bez ohľadu na to, či im odberatelia zaplatili, ale nárok na odpočet daní na vstupe z prijatých zdaniteľných plnení im vzniká až keď zaplatia svojim dodávateľom. V oblasti dane z prevodu a prechodu nehnuteľností treba odbúrať progresivitu, ktorá nemá opodstatnenie. V oblasti správy daní sa zasa zahraniční investori pýtajú, prečo SR zaviedla prednostné záložné právo správcu dane.

Posledná šanca

Ako ukazuje náš krátky výpočet, pre vstup zahraničných investorov nestačí nová vláda či prezident, ktorý vzišiel z radov koalície, ani daňové prázdniny. Dva roky trvalo, kým sa vláda vyliečila z tejto naivity. Ešte stále je otázne, či potrebné kroky, z ktorých niektoré už sama uznala a snaží sa konať (konkurz a vyrovnanie, obchodný register, mierne zníženie sadzby dane), dokáže aj dotiahnuť do konca. Brzdí ju nielen deficitný štátny rozpočet, čo by sa dalo pochopiť, ale najmä stranícke škriepky a zákulisné boje, paradoxne poznamenané budúcim predvolebným obdobím. Z tohto hľadiska je budúci rok poslednou šancou niečo napraviť.

Peter Višváder

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.