Dlhopisy v zajatí volieb v USA

Americká výnosová krivka bez jednoznačného trendu

Americká konjunktúra ukazuje v poslednom období naďalej ďalšie oslabenie. Pri kalkulácii HDP na ročnej báze vo výške 2,7 %, sa dostávame k číslu, ktoré je podstatne menšie ako predchádzajúci štvrťrok. Index nákupných manažérov v októbri vo výške 48,3 predstavoval najnižšiu úroveň za posledné dva roky. Tiež spotrebiteľská dôvera za tento mesiac sa citeľne oslabila. Situácia sa javí ako úspech centrálnej banky FED, ktorá včas pritiahla pomyselné opraty menovej politiky, a tým zabránila prehrievaniu ekonomiky. Ako sa bude americké hospodárstvo ďalej vyvíjať, zostáva aj naďalej otvorené. Či to bude „soft landing“ alebo podľa mnohých hlasov „hard landing“, je stále otvorené. Vývoj kurzov na dlhopisových trhoch je v tomto období ovplyvňovaný predovšetkým turbulenciami na akciových trhoch, predovšetkým v USA, vývojom eura oproti doláru a v neposlednom rade aj prezidentskými voľbami v USA. Pritom profitujú najmä štátne dlhopisy, keď investori opúšťajú menej bezpečné trhy a investujú do dlhopisov, ktoré majú menšie výnosy, avšak návratnosť vložených prostriedkov je 100-percentná (tzv. útek do kvality). Účastníci trhov majú na muške predovšetkým najkratšie splatnosti, čo sa zákonite odráža do ich cien. Tá prudko stúpa a zároveň sa znižuje ich výnos. Týmto vzniká zdanlivý paradox, keď v období citeľného tlaku na rast inflácie sa úrokové sadzby znižujú. Perspektíva na najbližšie obdobie zostáva nezmenená. Pokiaľ nepríde na akciových trhoch k citeľnej stabilizácii, dovtedy budú dlhopisy podporované v raste cien. Aj keď aktuálny vývoj výnosu 2-ročného amerického dlhopisu, ktorý leží až 80 Bp pod hranicou jednodňových peňazí, by k tomuto kroku nasvedčoval. Pri pohľade na výnosovú krivku v USA má stále inverzný charakter, keď najkratšie splatnosti sú s najväčšou renditou. Silný nárast miery inflácie v eurolande v júli z úrovne 1,9 % na 2,4 % v auguste vyvolalo živé diskusie, či sa podarí udržať ročný priemer na úrovni 2 %. O dôležitosti tejto úrovne, ktorá sa pohybuje na hornej hranici želaného vývoja, svedčia aj obavy o cenovú stabilitu zo strany samej Európskej centrálnej banky (ECB). Nedodržanie tohto cieľa menovej politiky ECB pre tento rok, môže mať za následok ďalšie zvýšenie základných úrokových sadzieb v eurolande zo strany centrálnej banky. Bez zmeny a na želateľnej úrovni zostáva jadrová inflácia, ktorá sa pohybuje okolo hranice 1,3 %. Do nej však nie je zahrnutá cena ropy, ktorá je hlavným dôvodom obáv z rastu celkovej inflácie. Podobné riziko rastu inflácie pretrváva aj v USA. Nebezpečenstvo vysokej inflácie v ekonomike signalizuje, že by aj FED mohol v nadchádzajúcich mesiacoch opäť pristúpiť k zvýšeniu sadzieb. Odhliadnuc od ponechania úrokových sadzieb na pôvodných úrovniach však FED varoval, že známky spomalenia ekonomického rastu USA sú stále iba neisté a predbežné. Zvýšenie miery nezamestnanosti v minulom mesiaci, dvojmesačný pád v maloobchodných tržbách a pokles vo výstavbe nových domov, ktorý bol oznámený v predchádzajúcich týždňoch, presvedčili FED, že americká ekonomika stále stráca na dynamike. FED je aktuálne s možným vývojom relatívne spokojný.

Ing. Juraj Bielik