Kríza v Argentíne vrcholí

Jednej z kľúčových ekonomík latinskoamerického regiónu hrozí kolaps. Rozvoj tohto investične zaujímavého prostredia, ktoré patrí do skupiny tzv. emerging markets, sa pomaly spomaľuje a jeho atraktivita s prehlbovaním disproporcií v jednotlivých národných hospodárstvach postupne klesá.

Hlavnú úlohu na tomto poklese záujmu zahraničia zohráva práve Argentína. Predikcie zo začiatku tohto roka, ktoré predpovedali hospodársky rast v krajine na úrovni 3,7 %, sú v súčasnej situácii len zbožným želaním, keď upravené odhady hovoria len o slabom 0,7-percentnom raste hrubého domáceho produktu. Nelichotivo vyzerá aj rast nezamestnanosti, ktorá sa na začiatku tohto mesiaca vyšplhala až na 15,5 % z celkového práceschopného obyvateľstva. Čoraz viac do popredia vystupuje „tieňová ekonomika“, kde nachádza väčšina obyvateľstva uplatnenie vzhľadom na stagnujúci podnikový sektor. Nízke investície spolu s nedostatočnou produkciou podnikov len podporujú prepad ekonomiky.

Táto situácia nie je spôsobená len výlučne internými problémami Argentíny. Hlavnou brzdou rozvoja hospodárstva je silný americký dolár, na ktorý je domáca mena pevne naviazaná. Prostredníctvom tejto väzby dochádza k predraženiu exportu, čím sa následne znižuje aj jeho konkurencieschopnosť na svetových trhoch. Svoj podiel viny nesie aj argentínska vláda, ktorá napriek odporúčaniam odmietla devalvovať peso, čím by výrazne limitovala dosah silnejúceho dolára na rozvoj exportu krajiny. Zahraničný dlh Argentíny prekročil 153 mld. USD a súčasná devalvácia domácej meny by mohla spôsobiť vážnu hospodársku krízu. Scenár tzv. tequilla krízy v Mexiku by sa takto opakoval. Došlo by k zrúteniu bankového systému v krajine, ktoré by bolo v krátkom horizonte nasledované pádom podnikovej sféry.

Myšlienka dolarizácie, čiže nahradenia pesa americkým dolárom v peňažnom obehu, sa čoraz viac propaguje, no jej realizácia je viac ako nepravdepodobná. Hlavným argumentom v neprospech zmeny menovej politiky je hospodárska situácia v Ekvádore, ktorý tento prostriedok využil.

Významnou váhou na prehĺbenie hospodárskej krízy prispeli aj niektorí politici, keď člen vládnej koalície vystúpil s myšlienkou dvojročného moratória na splácanie zahraničných dlhov krajiny. Trh na tento podnet reagoval okamžitým zvýšením úrokových mier na štátne dlhopisy z predchádzajúcich 8 % na 16 %. Úroky na medzibankovom trhu sa vyšplhali na 20 až 25 %.

(TASR)