Hospodársky denník
USD49,239 Sk
EUR42,69 Sk
CHF28,017 Sk
CZK1,23 Sk
  Pondelok  13.Novembra 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Vzostupy a pády Concordu


1961: British Aircraft Corporation (teraz súčasť BAE Systems) po vypracovaní projektovej štúdie za 350 000 libier navrhla vyrábať nadzvukové civilné dopravné lietadlo spolu s francúzskou firmou Sud Aviation of France (teraz je súčasťou EADS). Francúzska spoločnosť mala už vypracovaný model takéhoto lietadla s názvom Super Caravelle.

1962: Britská a francúzska vláda súhlasila s výrobou týchto lietadiel, rovnako aj priemysel na princípe výrobné náklady a zisk (ak nejaký bude) sa bude deliť na polovicu.

1969, 1. marec: Prvý prototyp Concordu (001) vzlietol z letiska vo francúzskom Toulouse.

1969: Vzlietol druhý prototyp Concordu (001)z anglického letiska vo Filtone pri Bristole.

1969, 1. október: 45-minútový skúšobný let. Francúzsky Concorde 001 prekonal zvukovú bariéru.

1970, 13. september: Britský prototyp Concorde 001 pristál na letisku Heathrow. Miestni obyvatelia sa sťažovali na jeho hlučnosť.

1971, 24. máj: USA oznámili, že zastavujú svoj program vývoja a výroby nadzvukových civilných dopravných lietadiel.

1971, 25. máj: prvý medzinárodný let concordu na trase Toulouse-Dakar-Le Bourget.

1973, 3. jún: Sovietske nadzvukové lietadlo TU 144 - v tlači nazývané Concordskij - havarovalo počas prehliadkového letu pri letisku Le Bourget.

1973: 20. septembra: Concorde 002 priletel do amerického Dallasu.

1974: Francúzsky prezident Valery Giscard d´Estaing a britský premiér Harold Wilson sa zhodli na pokračovaní programu Concorde.

1975: 9. október - concorde dostáva vo Francúzsku súhlas na jeho využívanie v komerčnej preprave osôb.

1975: 5. decembra: Britské úrady súhlasia s komerčnou prevádzkou concordov.

1976: Prvé dva komerčné lety concordov. British Airways leteli do Bahrajnu, Air France letela do brazílskeho Rio de Janeiro. Mnohé letecké spoločnosti, ktoré spočiatku prejavili veľký záujem o kúpu concordov, napokon od svojho zámeru odstúpili. Medzi nimi boli American Airlines, Lufthansa, Japan Airlines, Qantas a pod.

1978, 1. júna: Rusi zastavili prevádzkovanie svojich nadzvukových TU-144 po havárii jedného z nich.

1979, 21. september: Britský a francúzsky ministri dopravy sa dohodli, že sa už ďalšie concordy vyrábať nebudú. Séria sa skončila číslom 216. Znamená to, že sa vyrobilo 16 týchto strojov.

1982, 1. apríl: Francúzi prestali lietať concordom do Rio de Janeiro a Caracasu.

1982, 29. október: Francúzi prestali concordom lietať do Washingtonu. Zostalo im už len jediné cieľové letisko - New York.

2000, 24. júl: Air France a British Airways informovali o mikrotrhlinách na krídlach 11 z 13 concordov.

2000, 25. júl: Havária concordu spoločnosti Air France neďaleko Paríža.

Concorde v číslach:

- Prevádzkovaných strojov - 13 (7 v Británii, 6 vo Francúzsku)

- Letová bezpečnosť: Bez havárie do 25. 7. 2000., najväčšie poškodenie - veľké poškodenie pneumatiky na podvozku počas nevydareného pristátia v roku 1979.

- Prvý nadzvukový let - 1969

- Priemerný vek lietadiel - 21,3 roka

- Využitie lietadiel - 2,34 hodiny denne

- Kapacita: 100 cestujúcich

Posádka: 9-členná (dvaja piloti, palubný inžinier, šesť stevardov)

- Dolet: 6 880 km

- Cestovná rýchlosť: 2 150 km/h (Mach 2)

- Dĺžka 62,1 metra (zvyšuje sa pri nadzvukovom lete o 15,2 až 25,4 cm)

- Čas letu: New York - Londýn - menej ako štyri hodiny

- Celková preprava cestujúcich na britských Concordoch : viac ako 2,5 milióna

- Najrýchlejší let: 7. 2. 1996: New York - Londýn 2:53:59.

- Letenky: na jednu cestu z Londýna do New Yorku 3 520 libier plus dane,

spiatočná letenka v ten istý deň 6 045 libier plus dane. Bežná spiatočná letenka 6 290 libier plus dane.


Financial Times, medzinárodné vydanie Wall Street Journal Europe/mm

Počasie

Dnes bude polojasno až oblačno a ojedinele slabé zrážky. Ráno a predpoludním početné hmly alebo nízka oblačnosť, ktorá sa lokálne udrží po celý deň. Najvyššia denná teplota 10 až 15, pri celodennej hmle okolo 7, na juhozápade pri slnečnom počasí okolo 17 a na horách vo výške 1500 m okolo 7 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 6, na juhozápade 8 až 12 m/s, na horách 15 až 20 m/s.V utorok a stredu bude prevažne polojasno, v nižších polohách miestami zamračené nízkou oblačnosťou a hmlisto. Najnižšia nočná teplota 6 až 2, na juhu okolo 8 stupňov. Najvyššia denná teplota 12 až 17, na miestach s dlhšie trvajúcou hmlou alebo nízkou oblačnosťou len okolo 8 stupňov. Na juhu pri slnečnom počasí bude mimoriadne teplo - maximálna teplota sa v tejto časti územia bude pohybovať okolo 20 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 6.59 a zapadne o 16.13 hod.

Amsterdamprehánky9
Atényjasno22
Belehradoblačno17
Berlíndážď12
Bratislavapolooblačno18
Bruseldážď9
Budapešťpolooblačno14
Bukurešťjasno12
Frankfurtdážď11
Helsinkidážď5
Istanbuljasno18
Kodaňdážď9
Kyjevzamračené5
Lisabonprehánky15
Londýnoblačno8
Madridprehánky10
Milánoprehánky15
Moskvazamračené0
Oslodážď6
Paríždážď9
Prahazamračené12
Rímbúrky22
Sofiahmlisto9
Štokholmdážď7
Varšavazamračené8
Viedeňpolooblačno18
Záhrebpolooblačno20
Ženevazamračené14

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 9. 11. 2000: Bratislava 99, 51, Sliač 97,65, Košice 98,65, Poprad 93,06, za 10. 11. 2000: Bratislava 100,37, Sliač 98,21, Košice 99,16, Poprad 93,61, za 11. 11. 2000: Bratislava 101,00, Sliač 98,94, Košice 99,90, Poprad 94,18.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.