Hospodársky denník
USD49,239 Sk
EUR42,69 Sk
CHF28,017 Sk
CZK1,23 Sk
  Pondelok  13.Novembra 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ozdravenie na účet občanov

Privatizácia veľkých bánk speje k záveru

Putovanie slovenskej ekonomiky sa vo sfére bankovníctva konečne pohlo dopredu. Proces reštrukturalizácie bánk s priamou či nepriamou majetkovou účasťou štátu, ktorá je nevyhnutná pre oživenie finančného sektora, sa naplno rozbehol. Najväčšie bankové domy sa až dosiaľ trápili s nedostatočnou likviditou, ktorá priamo vyplývala zo zlého úverového portfólia. Nebolo splnené ani základné kritérium obozretného podnikania bánk, keď ich kapitálová primeranosť nedosahovala ani požadovaných 8 %. Neutešený stav bankovníctva sa odrazil v zániku Priemyselnej banky Košice a AG Banky, v konkurznom konaní sa nachádzajú Slovenská kreditná banka a Dopravná banka. Záchranné koleso v podobe vstupu zahraničných investorov ako majoritných akcionárov bolo hodené v tomto roku Prvej komunálnej banke a Poľnobanke.

V centre pozornosti sa však nachádzajú iné štyri subjekty, ktoré sa tešili záujmu vládnych orgánov a vynútili si v záujme ozdravenia finančné injekcie vo forme navŕšenia základného imania. Ide o Banku Slovakia, Investičnú a rozvojovú banku, Všeobecnú úverovú banku (VÚB) a Slovenskú sporiteľňu (SLSP). Z celosvetového hľadiska aj najväčšie slovenské banky patria k malým bankám. Podľa celkových bankových aktív sa VÚB zaradila v roku 1998 na 649. a SLSP na 883. priečku vo svete, žiadna z nich teda nepresahuje svojím významom hranice Slovenska. Ich podiel na bankovom trhu navyše stále klesá na úkor mladých dravých bánk so silnou zahraničnou účasťou, a tak klesá aj ich zaujímavosť pre potenciálnych zahraničných investorov. Preto je v záujme štátnych orgánov vyčistiť tieto banky od zlých úverov a speňažiť podiely v nich čo najvýhodnejšie.

Vláda SR rozhodla o predaji významnej časti majoritného podielu v Slovenskej sporiteľni a celého podielu v ostatných troch subjektoch, za čo získala uznanie MMF skúmajúceho proces reštrukturalizácie a privatizácie štátom kontrolovaných bánk.

Sporiteľňa tento rok

Ako prvá príde na rad SLSP, pre ktorú by mal byť známy strategický investor už do konca tohto roku. O majetkový vstup do SLSP už oficiálne prejavili záujem Erste Bank a Bank Austria. V rámci ozdravenia banky boli do Konsolidačnej banky a Slovenskej konsolidačnej presunuté úvery v celkovej výške 32,4 mld. Sk. Ministerka financií SR Brigita Schmögnerová v júli oznámila, že štát na privatizáciu uvoľní viac ako 66-percentný podiel v SLSP a VÚB, pričom ich privatizácia by mala byť skončená do júna 2001. Štát vlastní v sporiteľni prostredníctvom ministerstva financií 67,46-percentný podiel, prostredníctvom FNM ďalších 29,72 percent, zvyšok pripadá na Reštitučný investičný fond.

VÚB v dvoch etapách

Privatizácia VÚB prebehne na rozdiel od SLSP v dvoch etapách. V prvej etape sa ponúkne priestor pre organizácie ako Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD) a International Finance Corporation (IFC), ktoré majú záujem o 15 až 20 % akcií vo VÚB. Strategický investor, ktorý by mal do banky vstúpiť do júna 2001, získa zvyšný podiel z celkového štátneho balíka vo výške 84,54 %.

Do konca tohto roka by mala byť sprivatizovaná aj Banka Slovakia, o ktorú už prejavili záujem domáci aj zahraniční investori. Užší zoznam záujemcov, ktorí budú môcť v banke vykonať vlastný audit, by mal zostaviť Fond národného majetku už tento týždeň. Investor získa balík 60,1 % akcií, ktorého majiteľom je v súčasnosti FNM, ďalšími akcionármi sú Slovenská poisťovňa s 26,5 %, Slovenská sporiteľňa s 6,6 % a mesto Banská Bystrica s 6,9

Investičná a rozvojová banka sa dostala do neprekonateľných problémov s likviditou, ktoré sprevádzal masový výber vkladov v roku 1997. Katastrofálny stav vyústil do zavedenia nútenej správy na banku zo strany NBS 19. decembra 1997 a odvtedy stála sanácia banky 24 mld. Sk.

Rozpočtový tieň

Tienistou stránkou reštrukturalizácie a ozdravovania štátom kontrolovaných bánk je hlboký deficit štátneho rozpočtu. Kým za prvých šesť mesiacov tohto roka predstavoval schodok ŠR iba 0,754 mld. Sk, v júli vystúpil schodok na 9,903 mld. Sk. Príčinou rapídneho zvýšenia štátneho deficitu bolo presunutie klasifikovaných úverov z IRB, VÚB a SLSP do štátnych inštitúcií. Náklady na ozdravenie vo výške 6,3 mld. Sk tak niesla Konsolidačná banka a Slovenská konsolidačná. V konečnom dôsledku však tento účet budú musieť zaplatiť daňoví poplatníci.

Ján Plačko

Počasie

Dnes bude polojasno až oblačno a ojedinele slabé zrážky. Ráno a predpoludním početné hmly alebo nízka oblačnosť, ktorá sa lokálne udrží po celý deň. Najvyššia denná teplota 10 až 15, pri celodennej hmle okolo 7, na juhozápade pri slnečnom počasí okolo 17 a na horách vo výške 1500 m okolo 7 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 6, na juhozápade 8 až 12 m/s, na horách 15 až 20 m/s.V utorok a stredu bude prevažne polojasno, v nižších polohách miestami zamračené nízkou oblačnosťou a hmlisto. Najnižšia nočná teplota 6 až 2, na juhu okolo 8 stupňov. Najvyššia denná teplota 12 až 17, na miestach s dlhšie trvajúcou hmlou alebo nízkou oblačnosťou len okolo 8 stupňov. Na juhu pri slnečnom počasí bude mimoriadne teplo - maximálna teplota sa v tejto časti územia bude pohybovať okolo 20 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 6.59 a zapadne o 16.13 hod.

Amsterdamprehánky9
Atényjasno22
Belehradoblačno17
Berlíndážď12
Bratislavapolooblačno18
Bruseldážď9
Budapešťpolooblačno14
Bukurešťjasno12
Frankfurtdážď11
Helsinkidážď5
Istanbuljasno18
Kodaňdážď9
Kyjevzamračené5
Lisabonprehánky15
Londýnoblačno8
Madridprehánky10
Milánoprehánky15
Moskvazamračené0
Oslodážď6
Paríždážď9
Prahazamračené12
Rímbúrky22
Sofiahmlisto9
Štokholmdážď7
Varšavazamračené8
Viedeňpolooblačno18
Záhrebpolooblačno20
Ženevazamračené14

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 9. 11. 2000: Bratislava 99, 51, Sliač 97,65, Košice 98,65, Poprad 93,06, za 10. 11. 2000: Bratislava 100,37, Sliač 98,21, Košice 99,16, Poprad 93,61, za 11. 11. 2000: Bratislava 101,00, Sliač 98,94, Košice 99,90, Poprad 94,18.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.