Nemecká dôslednosť a slovenská flexibilnosť

Firma ContiTech Vegum, s. r. o., Dolné Vestenice je spoločným podnikom firmy Contitech-Hannover (patrí do koncernu Continental AG) s podielom 74,9 % a firmy Vegum, a. s., s podielom 25,1 %. Firma začala so základným imaním 57 mil. Sk, ktorý vložili obaja spoločníci vo forme vecných vkladov (strojov a zariadení). Výrobným programom je vývoj, výroba a predaj profilových tesnení a tesniacich systémov pre karosérie motorových a iných vozidiel. „Touto špecifikáciou sa oblasť podnikania medzi a. s. Vegum a ContiTech-Vegum, s. r. o., jasne rozdelila a doteraz funguje v podstate bez akýchkoľvek trecích plôch v prospech tak ContiTechu, ako aj Vegumu,“ hovorí Ing. Pavel Janega, riaditeľ spoločnosti. „Založením našej firmy boli využité prednosti Slovenska v podobe kvalifikovanej pracovnej sily a priaznivej nákladovej štruktúry a výhoda Continentalu - finančne silného a na relevantných trhoch dobre usadeného partnera,“ dodáva P. Janega.

Vegum, a. s., je vlastnícky zamestnanecko-manažérska spoločnosť zaoberajúca sa: výrobou gumových zmesí, lisovanej technickej gumy, vytlačovanej technickej gumy (bez oblasti automobilového priemyslu) a strojárskou výrobou. Obrat: približne 1 mld. Sk. Počet pracovníkov: asi 1000.

Continental AG Hannover je nadnárodným koncernom s obratom približne 10 mld. euro (420 mld. Sk) a s počtom pracovníkov 55 000. Výrobným programom sú: pneumatiky (okrem iného aj závod Continental Barum Otrokovice a Continental Matador v Púchove), elektronicky riadené podvozky Continental - Teves (bývalé ATT - Automotive) a technická guma - ContiTech. Obrat: cca 1,7 mld. (75 mld. Sk) a asi 15 000 pracovníkov vo viac ako 30 závodoch vo svete.

Kedy sa začala vaša spolupráca s nemeckou firmou?

- Prvé kontakty s firmou ContiTech Hannover začali v roku 1990 a boli na báze zoznamovania sa, pričom sa o možnosti užšej spolupráce hovorilo iba v náznakoch. Začiatkom 90 rokov bol vstup zahraničného kapitálu vnímaný v dvoch krajných polohách: naivná predstava v očakávaní, že zahraničný kapitál nemá v bývalej ČSFR nič iné za cieľ, ako doniesť veľké množstvo peňazí a trochu práce alebo prehnane podozrievaná predstava, že „zlý kapitalista“ nemá nič iné za cieľ, ako kúpiť fabriku s cieľom ju zavrieť a zobrať len výrobnú náplň do svojich firiem. Tieto krajné polohy vzbudzujú dnes úsmev, ale ruku na srdce vážení topmanažéri tých časov. Nevidíme sa v jednej alebo v druhej skupine? Intenzívnejšie rokovania sa začali začiatkom roku 1992 a boli asi na jeden rok prerušené z dôvodu neistých očakávaní a dôsledkov z rozpadu federácie. Kapitál je plaché zviera a nerád vstupuje do politicky neistého prostredia. Rozhovory sa obnovili v polovici roku 1993 a vyústili podpisom spoločenskej zmluvy vo februári 1994. Výsledkom bolo praktické fungovanie spoločného podniku od 1. júna 1994. Domnievame sa, že firma Continental dala tým najavo, že vývoju na Slovensku začala dôverovať viac, než mnoho tu žijúcich ľudí. Odvtedy narástla výroba z 8 miliónov Sk/mesačne (v roku 1994) na terajších 65 mil. Sk, teda viac ako osemkrát. Zamestnanosť sa zvýšila zo 168 pracovníkov na terajších 430. Teda 2,5-násobne (vyše 260 nových pracovných príležitostí). Produktivita práce sa zvýšila viac ako dvojnásobne. Týka sa to tak produktivity práce z objemu výroby, ako i produktivity práce z pridanej hodnoty.

Nemecká strana teda môže byť spokojná...

- Nemeckí partneri rýchlo zistili, že majú pred sebou kompetentných partnerov s potrebnými technickými znalosťami, jazykovo primerane vybavených, učenlivých, vysoko motivovaných, ale najmä spoľahlivých. Náš zahraničný partner vstupoval do tej časti podniku, ktorá fungovala dobre a manažment k podmienkam zmlúv pristupoval racionálne. Je mi v tejto súvislosti smutno z výrokov politikov a niektorých manažérov, ktorí pre prakticky mŕtvu fabriku „lanária“ strategického partnera, lebo na neefektívnu „mŕtvu“ fabriku sa nikto normálny neulakomí. Skúsenosti s fungovaním spoločného podniku, kde väčšinový podiel má zahraničný kapitál, môžu byť tiež rôzne. Ak sa však obaja partneri dohodnú na jednotných cieľoch a s tými sa cez manažment stotožní celé osadenstvo a pri dosahovaní cieľa sa kultúrna rozdielnosť pozitívne využíva, výhra je istá. Treba uznať, že Nemci a Slováci nie sú kultúrne až tak ďaleko od seba vzdialení. Nemyslím tým teraz umenie, ale filozofiu života. Sú aj rozdiely, ktoré treba spoznať, rešpektovať a využiť v spoločný prospech. Domnievam sa, že to funguje relatívne dobre vo všetkých podnikoch s nemeckým kapitálom nielen na Slovensku ale aj v okolitých štátoch s tranzitnými ekonomikami. Keby sa začali klonovať ľudia, tak nemecká dôslednosť a slovenská flexibilnosť by bola tá najvhodnejšia vlastnosť.

Ktoré sú podľa vás najvypuklejšie problémy z hľadiska zahraničných investorov?

- Samozrejme, sú veci, ktoré strpčujú život. Nielen osobný, ale najmä profesionálny. Je to predovšetkým problematika investovania na Slovensku. Zhodnime sa v tom, že zahraničný kapitál nebude vstupovať do starých, väčšinou nefungujúcich fabrík. Osobne by som sa čudoval, keby sa niekto taký našiel. Ak chcem stavať, tak na „zelenej lúke.“ Tu je však problém, respektíve celá plejáda problémov, ktoré investorov odrádzajú. Napríklad pozemky:

- Štruktúra vlastníckych vzťahov a ich vyčistenie. Treba sa prehrýzať pozemkovými knihami ešte z Rakúsko-Uhorskej monarchie.

- Cena pozemkov. Ak aj najmienkotvornejšie spoločenstvo na Slovensku pýta za 1 m2 800 Sk, dostaneme sa do situácie, že aj ten najserióznejší záujemca stratí guráž vyjednávať.

- Poplatok za trvalé vyňatie z pôdneho fondu. Ako vysvetlíte zahraničnému partnerovi, že sa pozemok na ktorom sa evidentne 5 rokov nič nesialo, a teda ani nezberala úroda, má zaplatiť 5 - 6 miliónov za hektár?

Debaty o priemyselných parkoch mi pripomínajú rečnícky folklór so všetkým negatívnym, čo k tomu patrí. Človek by z toho mohol dedukovať, že na priemyselný park je „odsúdené“ iba Záhorie a silikátová zóna pri Lučenci. Netreba ísť ďaleko, aby sa zistilo, že „Gewerbe - zónu“ má takmer každé mesto a väčšia dedina. Stačí ísť do prvého mestečka za rakúskou hranicou.

Slovensko je z dôvodu vysokej nezamestnanosti v ekonomickom a hlavne emocionálnom ohrození. Ak si toto priznáme, tak každá investícia, ktorá rieši zamestnanosť, je investícia vo verejnom záujme. Treba vychádzať z predpokladu, že rozdiel medzi slušne zamestnaným (teda na slovenské pomery slušne zarábajúcim človekom) a nezamestnaným (na ktorého by mal štát platiť aj do verejných fondov) je asi 300 000 Sk ročne a tento rozdiel sa bude každým rokom zväčšovať minimálne o úroveň inflácie. A k tomu ešte psychologické a emocionálne škody, ktoré sa páchajú na (nie vždy vlastnou vinou) nezamestnaných. Nie je to dostatočný dôvod na to aby sme sa začali správať naozaj ako v ohrození?

A čo sa týka daňových prázdnin, tie pôsobia smiešne a nemajú žiadnu argumentačnú váhu.

Myslíte si teda, že štát, ako tvorca vhodných podmienok pre podnikateľov zlyháva?

Štát si od samého začiatku svojej existencie plní svoju funkciu diskutabilne.

- V starostlivosti o infraštruktúru vrátane prípravy zjednodušenych a zvýhodnených podmienok pre investovanie na zelenej lúke. Môžeme len závidieť firmám podnikajúcim v ČR, že dostanú pozemok za symbolickú 1 korunu. Debaty o daňových úľavách nemajú potom žiadny zmysel.

- V stave školstva, bezpečnosti, zdravotníctva, súdnictva, vrátane výhliadok pre dôchodcov. Toto sú najdôležitejsie časti funkcie motivácie ľudí. Je jedno, či na úrovni štátu, alebo firmy. Je faktom, že výkonnosť ekonomiky nie je v stave potreby týchto oblastí pokryť z daní. Tu by si mali spytovať svedomie tí, ktorí trestuhodne umožnili prehajdákať preniaze v desiatkach a stovkách miliardách Sk za džungľu v privatizácii, udeľovaním už vopred kvalifikovaných úverov a džungľou v zakladaní a likvidovaní zdravotných poisťovní. Len zlomok týchto prehajdákaných prostriedkov mohol už dávno vyriešiť tieto oblasti funkcie štátu. Doteraz sa o vymožiteľnosti práva len rozpráva a pritom každý druhý poslanec je právnik. Treba si položiť otázku, či to bola nevedomosť alebo schválnosť.

Mám obavy, že tento stav vecí mladí a schopní ľudia nebudú akceptovať a začne sa (alebo už začala?) ďalšia vlna vysťahovania. Dovolím si trošku so sarkazmom upraviť báseň z minulosti: „...a čo mladé zutekalo a čo staré nevládalo..“ na: „...a čo schopné zutekalo a čo neschopné a staré zostalo.“ Naplnenia tohto sa najviac bojím.

Iaromír Novák

ContiTech Vegum, s. r. o.

Dolné Vestenice

Tel.: 0862-5196 100

Fax: 0862-5196 109