Hospodársky denník
USD49,239 Sk
EUR42,69 Sk
CHF28,017 Sk
CZK1,23 Sk
  Pondelok  13.Novembra 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Potreba zúročenia kvalitných vzťahov

Napriek politickej konvergencii sú možnosti hospodárskej spolupráce nevyužité

Slovenská republika a Chorvátska republika v snahách zrealizovať proces tranzície majú spoločné zahraničnopolitické priority, a pokiaľ ide o vzájomné vzťahy dvoch krajín, ako priorita sa objavuje rozvoj hospodárskej spolupráce. Aj napriek úspešnej práci Medzivládnej chorvátsko-slovenskej komisie, už fakt, že objem tovarovej výmeny so Slovenskom predstavuje len 0,5 percenta z celkovej obchodnej výmeny Chorvátskej republiky so zahraničím, veľa napovedá o potrebe zlepšenia hospodárskej spolupráce.

Ekonomická situácia v Chorvátskej republike preukazuje určitú kontinuitu stability, čo je dobrým základom pre ďalší rozvoj hospodárstva, ako aj pre zahraničné investície. Medzi najdôležitejšie zahraničnopolitické úspechy za posledný rok a pol zaraďujeme Dohodu o stabilizácii a pridružení k EÚ, pristúpenie k programu NATO Partnerstvo za mier, ako aj vstup do Vilniuskej skupiny, v ktorej sú ní kandidáti pre plnohodnotné členstvo v Severoatlantickej aliancii. Konečným termínom určeným na prispôsobenie sa chorvátskej spoločnosti európskym štandardom je rok 2006. Je to zároveň jasným ukazovateľom, že aj EÚ považuje Chorvátsko za krajinu , ktorá môže, chce a vie uskutočniť svoje ciele a možnosti.

Na vnútornom pláne Chorvátska republika prechádza procesom politickej tranzície. Reformná vládna koalícia pritom zabezpečuje trvalý politický pokrok v smere ďalšej demokratizácie a prosperity krajiny.

Využívajúc celý rad komparatívnych výhod našich krajín, ako aj - vo veľkej miere podobné - zemepisné, historické a politické činitele, slovenská a chorvátska ekonomika majú šancu vybudovať efektívnu spoluprácu – tak medzi sebou, ako aj so strategickými investormi do existujúcich hospodárskych zdrojov. Štruktúra chorvátskej ekonomiky ukazuje, že asi 10 percent pripadá na poľnohospodárstvo, 30 percent na priemysel a 60 percent na sektor služieb. Proces privatizácie je z väčšej časti skončený. Prebieha privatizácia verejných podnikov a práve sa skončila druhá fáza privatizácie telekomunikačnej spoločnosti Hrvatske telekomunikacije. Veľká časť právnych predpisov a noriem je zladená s kritériami západnej legislatívy. Práva a povinnosti domácich a zahraničných podnikateľov sú vyrovnané. V rámci stredoeurópskych krajín má, vďaka geografickej polohe a prírodným krásam, turistika v Chorvátsku významné miesto. Privatizácia turistických kapacít je na začiatku, čo otvára nové možnosti pre zahraničné investície.

Ciele chorvátskej hospodárskej politiky sa pohybujú smerom k upevneniu dosiahnutých výsledkov stabilizácie, ako aj k upevneniu podmienok na ďalší stabilný rast ekonomiky. Dlhodobejšia hospodárska politika, orientácia na zdravú ekonomickú politiku, ktorú uskutočňuje chorvátska vláda, ponúka riešenie štrukturálnych problémov na pevných základoch.

Úspešným splnením podmienok z rokovaní o asociačnej dohode s Európskou úniou by sa úplne liberalizoval obchod medzi Chorvátskou republikou a členskými krajinami EÚ.

S uspokojením môžeme povedať, že Dohoda o voľnom obchode, jedna z kľúčových otázok v hospodárskych vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Chorvátskou republikou, je už parafovaná. Podpísanie sa očakáva už na jeseň, takže dohoda zrejme vstúpi do platnosti 1. januára 2002.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave je k dispozícii slovenským a chorvátskym podnikateľom pokiaľ ide o vytvorenie optimálnych podmienok a poskytnutie všeobecných a konkrétnych rád pre hospodársku spoluprácu. Spoločné snahy by sa mali premietnuť do číselných ukazovateľov, podstatne vyšších, ako je súčasné percento obchodnej výmeny.

Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky v Bratislave

Počasie

Dnes bude polojasno až oblačno a ojedinele slabé zrážky. Ráno a predpoludním početné hmly alebo nízka oblačnosť, ktorá sa lokálne udrží po celý deň. Najvyššia denná teplota 10 až 15, pri celodennej hmle okolo 7, na juhozápade pri slnečnom počasí okolo 17 a na horách vo výške 1500 m okolo 7 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 6, na juhozápade 8 až 12 m/s, na horách 15 až 20 m/s.V utorok a stredu bude prevažne polojasno, v nižších polohách miestami zamračené nízkou oblačnosťou a hmlisto. Najnižšia nočná teplota 6 až 2, na juhu okolo 8 stupňov. Najvyššia denná teplota 12 až 17, na miestach s dlhšie trvajúcou hmlou alebo nízkou oblačnosťou len okolo 8 stupňov. Na juhu pri slnečnom počasí bude mimoriadne teplo - maximálna teplota sa v tejto časti územia bude pohybovať okolo 20 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 6.59 a zapadne o 16.13 hod.

Amsterdamprehánky9
Atényjasno22
Belehradoblačno17
Berlíndážď12
Bratislavapolooblačno18
Bruseldážď9
Budapešťpolooblačno14
Bukurešťjasno12
Frankfurtdážď11
Helsinkidážď5
Istanbuljasno18
Kodaňdážď9
Kyjevzamračené5
Lisabonprehánky15
Londýnoblačno8
Madridprehánky10
Milánoprehánky15
Moskvazamračené0
Oslodážď6
Paríždážď9
Prahazamračené12
Rímbúrky22
Sofiahmlisto9
Štokholmdážď7
Varšavazamračené8
Viedeňpolooblačno18
Záhrebpolooblačno20
Ženevazamračené14

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 9. 11. 2000: Bratislava 99, 51, Sliač 97,65, Košice 98,65, Poprad 93,06, za 10. 11. 2000: Bratislava 100,37, Sliač 98,21, Košice 99,16, Poprad 93,61, za 11. 11. 2000: Bratislava 101,00, Sliač 98,94, Košice 99,90, Poprad 94,18.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.