Hospodársky denník
USD49,239 Sk
EUR42,69 Sk
CHF28,017 Sk
CZK1,23 Sk
  Pondelok  13.Novembra 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Ekonomická dimenzia diplomacie

J. Bobrík: Prioritou je zvyšovanie talianskych investícií

Taliansko patrí medzi najdôležitejších partnerov Slovenska vôbec, hoci existujúci potenciál na obchodnú spoluprácu nie je vôbec využitý. Na stav slovensko-talianskych obchodných vzťahov a možnosti ich prehĺbenia sme sa opýtali Jaroslava Bobríka, vedúceho obchodného oddelenia pri ZÚ SR v Ríme.

* Ako hodnotíte súčasné podmienky pre rozvoj taliansko-slovenskej hospodárskej spolupráce?

- Výsledky zahraničného obchodu za posledné dva roky a prvý polrok 2001 potvrdili, že Taliansko sa zaradilo medzi najdôležitejších obchodných partnerov. Vzájomný obchod, vyjadrený v USD, vzrástol od roku 1993 viac ako päťnásobne predovšetkým aj vďaka nárastu slovenských vývozov. Pre slovenských výrobcov predstavuje Taliansko trh, kde sa realizuje asi 10 % všetkých slovenských vývozov. Taliansko patrí medzi krajiny, ktoré majú so svetom dlhodobo aktívnu obchodnú bilanciu. V prípade SR už tretí rok má Taliansko pasívnu bilanciu, čo potvrdzuje, že máme čo ponúknuť na tento 58-miliónový trh. Ako výrazné pozitívum v doterajšej obchodnej výmene treba konštatovať nárast podielu vývozu tovaru s vyšším stupňom zhmotnenej práce. Komoditná štruktúra dovozov z Talianska zodpovedá požiadavkám modernizácie a reštrukturalizácie. Väčšinou ide o výrobky, ktoré sa v SR nevyrábajú, resp. v rozumnej miere znamenali spestrenie na slovenskom trhu. Zaujímavým momentom je skutočnosť, že Slovensko dosiahlo svoje aktíva v tovarových položkách, ktoré sú už roky typické a známe pod názvom „made in Italy“. Vysoký podiel s aktívnou bilanciou voči TR majú naše vývozy vozidiel, odevov a obuvi. V prípade odevov, bielizne a obuvi je to aj výsledok spolupráce slovenských firiem s renomovanými talianskymi firmami (Armani, Marzotto). V zásade možno konštatovať, že vývoj slovensko-talianskej obchodnej výmeny si udržiava pozitívne trendy a dá sa predpokladať, že v roku 2001 celková obchodná bilancia prekročí 2 mld. USD.

Z hľadiska talianskych investícií na Slovensko výsledky a podiel dlhodobo neodpovedajú možnostiam oboch krajín. Vo všeobecnosti talianska štruktúra malých a stredných podnikov uprednostňuje investície menšieho významu a doterajšia pozornosť talianskych investorov sa viac zameriavala na Poľsko, Rumunsko a Rusko. V priebehu posledných dvanásť mesiacov sa uskutočnili dva výrazné investičné vstupy do dvoch slovenských bánk VÚB a Poľnobanky, kde získali talianske banky IntesaBci a Unicredito majoritný kapitálový podiel. Pre Taliana, ktorý chce investovať na Slovensku, je to významný psychologický moment, ktorý by mal v blízkej budúcnosti posunúť vpred podiel talianskych investícii na Slovensku.

* V čom spočíva vaša práca na podporu taliansko-slovenských hospodárskych vzťahov a kontaktov medzi firmami oboch krajín?

- Krátka otázka, ktorá by si žiadala niekoľkostránkový výpočet aktivít OBEO v Taliansku na podporu taliansko-slovenských vzťahov. Hlavnou úlohou OBEO je ekonomická dimenzia diplomacie v praxi a konkrétna pomoc štátnej správe a podnikateľom v teritóriu. V nadväznosti na personálne možnosti, ktorými OBEO disponuje, sú priority modifikované podľa potrieb a cieľov v teritóriu. V začiatkoch to bola pomoc hlavne na podporu obchodu a oboznamovanie Talianov o hospodárstve a legislatíve na Slovensku. V súčasnosti obchod napreduje a našiel si svoje prirodzené kanály. Momentálne považujeme za prioritu aktivity smerujúce k zvyšovaniu talianskych investícií. Tieto aktivity sú zamerané na organizovanie investičných seminárov v spolupráci s talianskymi bankami a s obchodnými komorami, vyhľadávaním konkrétnych partnerov na Slovensku pre talianskych klientov a opačne. Za posledné mesiace boli podpísané dva významne dokumenty, ktoré boli iniciované OBEO v Taliansku. Ide o taliansko-slovenský program rozvoja MSP na roky 2001 a 2002, ktorý je úvodným projektom na vyhľadávanie obchodných príležitostí a vhodných partnerov v SR cestou podpory technologicko-priemyselnej spolupráce a investícií v rámci malých a stredných podnikov. Talianska vláda na tento projekt vyčlenila 800 mil. ITL a garantom z talianskej strany je SIMEST (inštitúcia zameraná na podporu talianskych firiem v zahraničí) a za slovenskú stranu NARMSP. Taliansko takýto program podpísalo okrem SR s Maďarskom a s Bulharskom. V júni t. r. sa podpísala dohoda o spolupráci medzi Confartigianato Rím (Zväz remeselníkov TR) a Slovenskou živnostenskou komorou, ktorá je zameraná na spoluprácu v rôznych oblastiach jej členov a hlavne na výmenu skúseností v oblasti podnikania malých a stredných podnikateľov. Taliansko má v tomto smere stáročné skúsenosti, ktoré budú nápomocné pre Slovensko.

* V ktorých oblastiach majú slovenskí podnikatelia a slovenské firmy najväčšiu šancu nadviazať spoluprácu?

- Taliansky trh je charakterizovaný existenciou veľkého množstva firiem s prevahou malých a stredných podnikov s vysokým podielom pridanej hodnoty. Mimoriadne je rozšírený subdodávateľský systém výroby. Až 26 % talianskych firiem vyrába len dielce a komponenty pre domácich a zahraničných finalistov. Menej ako 20 zamestnancov má 320 000 firiem, 21 až 100 zamestnancov má 33 000 firiem, 4700 firiem má 101 až 500 zamestnancov a viac ako 500 zamestnancov má len 630 firiem. Do poslednej skupiny patria najmä veľké podniky ENEL, ENI, Telecom, Fiat, Pirelli a Montedison. Z tohto hľadiska je najväčšia pravdepodobnosť spolupráce s malými a so strednými podnikmi, ktoré zabezpečujú 75 % zamestnanosti a 70 % pridanej hodnoty v priemysle, najmä v potravinárskom, drevárskom a nábytkárskom, textilnom a odevnom, elektrotechnickom a elektronickom. Doterajšie skúsenosti hovoria, že možnosti spolupráce sú hlavne s malými a so strednými podnikmi v oblasti subdodávok, ale aj prácou vo mzde, ktorá je Talianmi vyhľadávaná.

Z hľadiska perspektív a vzájomných možností vidím najväčšie možnosti rozvoja v strojárstve, drevospracujúcom priemysle, potravinárstve a v cestovnom ruchu. Pri vysokej konkurencii na talianskom trhu je však okrem zásad všeobecných platných pravidiel v obchode odporúčaná hlavne väčšia agresivita slovenských záujemcov priamo na špecializovaných výstavách a veľtrhoch.

Iaromír Novák

Počasie

Dnes bude polojasno až oblačno a ojedinele slabé zrážky. Ráno a predpoludním početné hmly alebo nízka oblačnosť, ktorá sa lokálne udrží po celý deň. Najvyššia denná teplota 10 až 15, pri celodennej hmle okolo 7, na juhozápade pri slnečnom počasí okolo 17 a na horách vo výške 1500 m okolo 7 stupňov. Juhovýchodný až južný vietor 3 až 6, na juhozápade 8 až 12 m/s, na horách 15 až 20 m/s.V utorok a stredu bude prevažne polojasno, v nižších polohách miestami zamračené nízkou oblačnosťou a hmlisto. Najnižšia nočná teplota 6 až 2, na juhu okolo 8 stupňov. Najvyššia denná teplota 12 až 17, na miestach s dlhšie trvajúcou hmlou alebo nízkou oblačnosťou len okolo 8 stupňov. Na juhu pri slnečnom počasí bude mimoriadne teplo - maximálna teplota sa v tejto časti územia bude pohybovať okolo 20 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 6.59 a zapadne o 16.13 hod.

Amsterdamprehánky9
Atényjasno22
Belehradoblačno17
Berlíndážď12
Bratislavapolooblačno18
Bruseldážď9
Budapešťpolooblačno14
Bukurešťjasno12
Frankfurtdážď11
Helsinkidážď5
Istanbuljasno18
Kodaňdážď9
Kyjevzamračené5
Lisabonprehánky15
Londýnoblačno8
Madridprehánky10
Milánoprehánky15
Moskvazamračené0
Oslodážď6
Paríždážď9
Prahazamračené12
Rímbúrky22
Sofiahmlisto9
Štokholmdážď7
Varšavazamračené8
Viedeňpolooblačno18
Záhrebpolooblačno20
Ženevazamračené14

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3 a vykurovacia krivka č. 1.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 9. 11. 2000: Bratislava 99, 51, Sliač 97,65, Košice 98,65, Poprad 93,06, za 10. 11. 2000: Bratislava 100,37, Sliač 98,21, Košice 99,16, Poprad 93,61, za 11. 11. 2000: Bratislava 101,00, Sliač 98,94, Košice 99,90, Poprad 94,18.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.