Hospodársky denník
USD49,239 Sk
EUR42,69 Sk
CHF28,017 Sk
CZK1,23 Sk
  Pondelok  13.Novembra 2000

Musíme byť dvakrát múdrejší

Ľubomír Obšitníkov: Začiatok roka v znamení aktívnej obchodnej bilancie

O podrobnejšie informácie o vzájomnom slovensko-švédskom obchode a o možnostiach podnikateľov a obchodníkov zo Slovenska uplatniť sa na švédskych trhoch, sme požiadali Ing. Ľubomíra Obšitníka, vedúceho Obchodno-ekonomického oddelenia (OBEO) na ZÚ SR v Štokholme.

m Mohli by ste nám poskytnúť najčerstvejšie údaje o slovensko-švédskom obchodnom obrate?

- V tomto čase sú známe výsledky za január 2002. Možno ich hodnotiť kladne najmä z hľadiska vzájomnej bilancie, ktorá sa dostala do aktívnej polohy zásluhou rastu slovenského vývozu. Celkový obchodný obrat v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka zostal na rovnakej úrovni. Dovoz klesol. Konkrétne náš vývoz bol väčší o 16,8 % a dosiahol hodnotu 436,5 mil. Sk. Dovoz vo výške 434,3 mil. Sk zaznamenal pokles o 13 percent.

m V rozhovore pre náš denník spred takmer dvoch rokov ste naznačili, že slovenský vývoz do Švédska môže každoročne narásť aj o 30 percent. Potvrdila sa táto vaša predpoveď?

- V minulom roku, bohužiaľ, nie. Rok 2001 bol vo Švédsku z hľadiska makroekonomiky najhorší za posledných 10 rokov a v negatívnom zmysle prekonal všetky predpovede. Rast importu indexom 111,5 v roku 2000 sa zmenil na pokles indexom 96,6 v roku 2001, čo malo výrazný vplyv i na zahraničný obchod so SR. Za posledných 20 rokov bola obchodná bilancia pre Slovensko aktívna iba v jednom roku - 2000. Rok 2001 zaznamenal, verme, že dočasne, znovu pasívnu bilanciu. Vývoz zo SR do Švédska v roku 2000 tvorili v prevažnej miere (asi 50 %) produkty U. S. Steel Košice a Volkswagen Bratislava. Pokles predaja áut vo Švédsku o 23 % v roku 2001 spôsobil pokles dovozu z uvedených firiem predbežne o 50 %. Vývoz týchto firiem bude i v budúcich rokoch zásadným spôsobom ovplyvňovať slovensko-švédsku obchodnú bilanciu.

m V ktorých sektoroch podnikania a obchodu majú najväčšie šance predstavitelia slovenských firiem pri prenikaní na švédsky trh?

- Švédska ekonomika je otvorená a prístupná každému dodávateľovi. Každá slovenská firma schopná ponúknuť konkurencieschopný tovar, tu má šancu. Chce to, samozrejme, preukázať kvalitu v tom najširšom slova zmysle, a to už v spôsobe a vytrvalosti prenikania na tento takmer 9-miliónový trh. Poslať iba prospekt s ponukou však nestačí. Švédski importéri sú rozmaznaní a trochu aj konzervatívni. Prekonať túto bariéru si vyžaduje nadštandardné obchodné zručnosti a veľa trpezlivosti. Veľmi dôležité sú osobné kontakty. Ak chceme uspieť, musíme byť dvakrát múdrejší.

Iaromír Novák

dodatok:

m Aké sú špecifiká švédskeho colného, dovozného a vývozného režimu?

- Švédsko ako členská krajina EÚ v plnej miere akceptuje colné pravidlá a regulačné opatrenia EÚ platné pre dovoz tovarov z nečlenských štátov EÚ. Vo všeobecnosti sú importné clá uplatňované na hodnotovej báze tovaru zvyčajne v cene CIF v mieste importéra. Pre poľnohospodárske výrobky sú však clá vymeriavané na váhovej báze s výraznými sezónnymi rozdielmi. Pri dovoze agrárnych výrobkov sú v prevažnej miere vyžadované dovozné licencie. Bezcolne a bez ďalších obmedzení je možné dovážať tovary ako obchodné vzorky, tovary na účely výstavy a obchodných veľtrhov, špecifické zariadenia a nástroje, darčekové predmety a materiály na vzdelávanie.

Švédske úrady (Kommerskolegium) uplatňujú tiež antidumpingové a antisubvenčné opatrenia. Vo vzťahu k Slovensku ide napríklad o antidumpingové clá v komodite bezošvé trubky (5,1 – 28,6 %).

Slovenskí exportéri si podrobné informácie o švédskych clách môžu získať na nasledujúcej adrese:

Generaltullstyrelsen, Swedish Board of Customs

103 17 Stockholm

Box 2267

Tel. 0046 771 520520, 0046 8 6904800

Fax. 0046 8 208012

m Aké obchodné zvyklosti platné vo Švédskom kráľovstve by mali poznať slovenskí obchodníci a podnikatelia zaujímajúci sa o obchodovanie s touto krajinou?

- Je potrebné, aby požadované doklady došli do Švédska skôr ako samotné kargo, aby sa predišlo zdržaniu v priebehu colného odbavenia zásielky, ako aj pri distribúcii ku konečnému odberateľovi. Pre colné odbavenie sa vyžaduje riadna faktúra (nestačí proforma), baliaci list a osvedčenie o pôvode. Faktúra musí obsahovať všetky potrebné náležitosti. Pri poľnohospodárskych a potravinárskych tovaroch sa vyžaduje veterinárny certifikát o ochrane rastlín.

Konosament musí obsahovať meno dovozcu, aby príslušná lodná spoločnosť mohla dať správu dovozcovi ešte pred priplávaním lode s tovarom do prístavu. V prípade, že je tovar prepravovaný špeditérom, musí sa predávajúci i kupujúci dohodnúť na akceptovaní priebežného konosamentu, osobitne vtedy, ak je platba uskutočňovaná akreditívom. V prípade, že ide o hotovostnú platbu a tovar je prepravovaný letecky, je potrebné adresovať zásielku banke, ktorá ju môže vydať dovozcovi až po zaplatení príslušnej sumy.

Pri dodávkach tovarov na výstavy a veľtrhy je najvýhodnejšie využiť ATA Carnet, ktorý vydávajú obchodné komory, ktoré sú členmi „International Bureau of Chambers of Commerce“. Malé zásielky je najvýhodnejšie zasielať balíkovou poštou. Je to rýchle a z hľadiska prepravných nákladov najlacnejšie. Správa švédskych pôšt zabezpečí preclenie zásielky, ktorú potom zašle najbližšej poštovej pobočke v sídle dovozcu (príjemcu). Dovozca (príjemca) dostane oznámenie o príchode zásielky, ktorú si po predložení tohto dokladu prevezme a zároveň uhradí príslušný poplatok (clo). S cieľom uľahčiť colné odbavenie zásielky je vhodné, aby slovenský exportér priložil k dokladu o odoslaní kópiu faktúry a v prípade potreby i osvedčenie o pôvode.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.