Obavy sa ukázali ako zbytočné

Hypermarkety sa orientujú na domácich dodávateľov

Z radu domácich výrobcov sa v súvislosti s rozširovaním obchodných reťazcov ozývajú obavy, že prítomnosťou zahraničných obchodných reťazcov klesne ich obrat, pretože zahraniční investori si na Slovensko prinesú svojich dodávateľov. Aké sú skúsenosti z pôsobenia prvých hypermarketov na Slovensku? Tieto obavy, zdá sa, sa nenaplnia, pretože zahraničné i domáce obchodné systémy s viacerými supermarketmi či hypermarketmi, ktoré majú v ponuke potraviny prípadne priemyselný tovar tzv. rýchlej spotreby, sa väčšinou výrazne orientujú na domácich dodávateľov. Dôvodom nie sú len nižšie dopravné náklady, ktoré majú vplyv aj na konečnú cenu tovaru, ale aj logická úvaha: Predajom domácich výrobkov podporujeme nášho spotrebiteľa. Podľa Ing. Tomáša Kubzu, riaditeľa hypermarketu Tesco v Nitre, je 90 % výrobkov v systéme predajní Tesco od slovenských dodávateľov. Aj importovaný tovar sa do ich centrálneho skladu dostáva sprostredkovane, cez slovenských dovozcov alebo veľkoobchodníkov. V Carrefoure Slovakia je z domácej

výroby až 85 %

ponúkaného tovaru, pričom v sortimente potravín je to až 95 %. Francúzsky pôvod spoločnosti sa na jej charaktere neprejavuje zvýšeným podielom francúzskych výrobkov, ale napríklad niektorými špecialitami - francúzskymi receptúrami pri bagetách a čokoládových chlebíčkov, či v sortimente vín, odevných a textilných výrobkov. K podobnému výsledku sme sa dopátrali aj v prípade Rema 1000, ktorá má dnes v SR 16 predajní a ďalšie dve ešte v priebehu novembra otvorí. Generálny riaditeľ Ing. Dušan Spusta vraví: „Všetok tovar, aj importovaný, nakupujeme u slovenských dodávateľov. Keďže máme predajne potravín a supermarkety s prevahou potravinárskeho tovaru, väčšina ponuky je z domácich zdrojov.“ Podľa Barbory Baťkovej zo spoločnosti Billa, ktorá by mala do konca roka rozšíriť počet svojich predajní v SR na 25, sa ich obchodná politika vo vzťahu k domácim výrobcom nemení. Považujú ich za najdôležitejších, základné potraviny sú takmer na 100 % zo SR, z celého sortimentu je to asi 70 %.

Pravda, len geografický pôvod tovaru nie je dostatočným zrkadlom toho, ako sa vedie našim výrobcom vo vzťahu k reťazcom, ktoré vo zvýšenej miere preberajú

taktovku obchodu

na Slovensku. Dôležité sú aj podmienky dodávok, ktorým nedokáže vyhovieť každý, najmä menší výrobca. Nejde len o tlak na sústavné znižovanie cien, ani o niektoré tzv. nečestné praktiky, ktoré prenášajú zodpovednosť za predaj na dodávateľa tovaru a ktoré by mal odstrániť zákon o obchodných reťazcoch, až bude prijatý. Ide aj o schopnosť plynulo, bez výpadkov dopĺňať tovar, dopravovať ho požadovaným spôsobom a v požadovanom balení a sortimente. To by malo viesť aj k rastu kvality výrobkov, ale aj kultúrnosti ich predaja. Na Slovensku sú výrobcovia, ktorí dokážu uspokojiť tieto tvrdšie podmienky a na základe záujmu supermarketov a hypermarketov dokonca rozširujú svoju výrobu. Napríklad Walmark Žilina uvedie na jar roku 2001 do prevádzky novú výrobňu džúsov a Tauris Rimavská Sobota ide rozširovať kapacity bitúnku, aby mohol uspokojiť záujem o mäso a mäsové výrobky. Veľkí dodávatelia dokážu produkovať za nižšie ceny. Preto môžeme hádam aj v SR očakávať, že s ďalším rozvojom obchodných reťazcov sa napokon aj u nás

znížia ceny

potravín. Vstup hypermarketov na slovenský trh je teda užitočný. Nielen z hľadiska vstupu zahraničného kapitálu, ale aj preto, že sa zlepšuje kultúra predaja a kvalita dodávaných výrobkov.

Zuzana Krútka