Kapacita je otázkou financií Komentuje Eleonóra Bujačková Vysoké školy už niekoľko rokov nemôžu uspokojiť záujem o štúdium, hoci na trhu práce u nás je polovičný počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí než inde vo svete. Neúnosná situácia, keď vysoké školy odmietajú doslova tisícky uchádzačov, z ktorých mnohí majú veľmi dobré predpoklady na štúdium, nie je iba otázkou ich kapacity. Ozývajú sa hlasy, že spôsob, ako umožniť väčšiemu počtu študentov dosiahnuť vyššie vzdelanie, je zriadiť vyššie odborné školy, prípadne nové univerzity. Realistickejšie zmýšľajúci praktici naopak pripomínajú, že sa skočilo obdobie extenzívneho rastu nových univerzít a že sa treba zamerať na kvalitu školy, výučbových programov i učiteľského zboru. Dbať, aby štúdium bolo garantované habilitovanými odborníkmi, ktorí sú vedecky aktívni na medzinárodnej úrovni. Ak chceme, aby všetky naše vysoké školy boli porovnateľné so špičkovými školami vo vyspelom svete, aby naši študenti boli konkurencieschopní v porovnaní so študentmi týchto škôl, spomínané požiadavky sú základom. Je to však cesta najmä pre novozaložené univerzity veľmi ťažká, pretože kvalifikovaných odborníkov je prakticky na všetkých školách dnes už nedostatok a tí, ktorí sú, sa väčšinou nebezpečne blížia k penzijnému veku alebo ho dokonca prekračujú. Aby vysoká škola, cyklicky prechádzajúca akreditáciami obhájila svoje právo udeľovať tituly profesorov, habilitovať docentov, školiť doktorandov, udeľovať tituly magistrov a bakalárov, musí mať vysoké percento týchto ľudí vo svojom pedagogickom zbore. Malo by to primerane platiť aj o novozakladaných odborných školách. Pokiaľ sa suma, ktorú štát uvoľňuje pre vysoké školy nezvýši, je ťažké si predstaviť, že vzrastie počet vysokoškolákov, a to aj v prípade zavedenia školného. Viacerí rektori vysokých škôl neraz zdôraznili, že ak niekto tvrdí, že školné môže univerzity zachrániť, je demagóg. Samozrejme, ak neuvažujeme o ročnom príspevku 50-tisíc Sk na študenta, čo je hodnota štátneho príspevku na poslucháča vysokej školy. Ak by však niekto na takúto sumu pomýšľal, väčšina škôl zavrie svoje brány. Je najvyšší čas riešiť zásadne problematiku vysokého školstva, ktorá síce nevyháňa ľudí do ulíc a na námestia, ale bezpochyby je mimoriadne dôležitá: naše nádeje pre budúce tisícročie stoja dnes pred bránami vysokých škôl.
|
počasie Dnes bude polojasno až oblačno, s ojedinelými prehánkami alebo občasným slabým dažďom. Ráno a predpoludním sa v nižších polohách miestami vyskytne hmla. Najvyššia denná teplota 12 až 16 stupňov. Na miestach s dlhšie trvajúcou hmlou len okolo 8 stupňov, na juhozápade územia pri slnečnom počasí vystúpi miestami teplota na 18 až 20 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m na poludnie 10 stupňov. Viať bude mierny južný vietor s rýchlosťou 3 až 7 m/s, na juhozápade územia a na horách až 10 m/s. V stredu bude polojasno, časom až oblačno, v nižších polohách miestami zamračené s nízkou oblačnosťou a hmlisto. Vo štvrtok prevažne oblačno a miestami prehánky, alebo občasný dážď. Najnižšia nočná teplota 7 až 3 stupne. Najvyššia denná teplota 12 až 16, na miestach s dlhšie trvajúcou hmlou alebo oblačnosťou len okolo 8 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 7.01 a zapadne o 16.12 hod. Amsterdam | dážď | 8 |
Atény | polooblačno | 21 |
Belehrad | polooblačno | 20 |
Berlín | oblačno | 9 |
Bratislava | polooblačno | 15 |
Brusel | dážď | 8 |
Budapešť | polooblačno | 18 |
Bukurešť | polooblačno | 14 |
Frankfurt | dážď | 8 |
Helsinki | oblačno | 7 |
Istanbul | polooblačno | 17 |
Kodaň | prehánky | 7 |
Kyjev | polooblačno | 9 |
Lisabon | polooblačno | 15 |
Londýn | polooblačno | 9 |
Madrid | dážď | 10 |
Miláno | dážď | 16 |
Moskva | oblačno | 1 |
Oslo | polooblačno | 4 |
Paríž | prehánky | 8 |
Praha | oblačno | 10 |
Rím | oblačno | 20 |
Sofia | polooblačno | 13 |
Štokholm | prehánky | 6 |
Varšava | polooblačno | 13 |
Viedeň | polooblačno | 17 |
Záhreb | oblačno | 17 |
Ženeva | dážď | 6 |
|
|
|