Kríza má i pozitíva

Komentuje Nora Machutová

Ak malá krajina bez surovín nevyváža svoje výrobky, je to zlé. A môže to nejeden expert ekonomických vied akokoľvek zdôvodňovať, nič na tom nezmení. Transformácia hospodárstva, chápaná ako jedna gigantická banková transakcia, môže síce „zbierať body“ za dojem, samo osebe je to málo. Ekonomika sa skutočne nezaobíde bez materiálnej výroby, toto tvrdenie nie je len marxisticky strašiak. Vyrábať a exportovať nie je, samozrejme, vecou vlády. Na to máme manažérov, voľakedy THP (osoby často totožné, iba kravaty sa menia). A máme ich, ako je známe, rôznych: jedni považujú podnik za dojnú kravu a kupujú si nové BMW, keď nie je na výplaty, iní zúfalo bojujú o trhy, ktoré si starostlivo strážia naši poradcovia z dvanásťhviezdičkovej Európy. Jedni by potrebovali trest, druhí pomoc. To i oné je aj vecou vlády, už aj preto, že v mnohých významným podnikoch je ešte stále významným podielnikom štát. Na tejto úrovni však už nemožno očakávať priame vládne zásahy, na fungovanie podnikov by mala vláda iba vytvárať podmienky. Skúsme o tejto téme trochu porozmýšľať a dočkáme sa prekvapenia: táto vláda, ktorá nám vie presvedčivo rozprávať o liberalizme, je napodiv dosť silná v administratívnych zásahoch, zato však dosť bezradná vo vytváraní podmienok na fungovanie trhových síl. V dnešnej kríze, ktorá je, takpovediac najmä krízou ilúzií, je však nepochybne aj čosi pozitívne. Až opadnú emócie, vrátime sa späť k pokojnejšiemu nazeraniu na svet. Trhové hospodárstvo nie je laboratóriom na zdôvodňovanie tej či onej teórie, ale sa v ňom môže uplatniť všetko dobré a osvedčené bez ohľadu na „čistotu pôvodu“.