Pijeme čoraz menej vína

Najviac dovážame z Talianska a Maďarska

Vinohradníctvo a vinárstvo prežíva hlbokú krízu, pričom neuralgickým bodom je speňažovanie úrody hrozna a vína, uviedol pre Hospodársky denník predseda Slovenského zväzu výrobcov a spracovateľov hrozna a riaditeľ odboru poradenstva a európskej integrácie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Jung. Na začiatku roka bolo na Slovensku takmer 23-tisíc hektárov vinohradov, z toho asi 19-tisíc rodiacich. Podľa Ivana Junga Slovensko ešte pred niekoľkými rokmi bolo krajinou, ktorá vyrábala dostatok vína nielen pre vlastnú potrebu, ale aj na vývoz, najmä do Česka. V súčasnosti však bez pravidelného dovozu

nevieme uspokojiť domáci dopyt. Vlaňajší import vína dosiahol 122-tisíc hektolitrov a v tomto roku sa importovalo už necelých 140-tisíc hl, pričom kvóta umožňuje dovoz až 230-tisíc hl. „Východiskom môže byť len zvyšovanie konkurenčnej schopnosti domácich producentov,“ hovorí. Spotreba Bakchovho nápoja v poslednom období klesá. Zatiaľ čo pred tromi rokmi každý obyvateľ skonzumoval v priemere 12,5 litra vína, vlani to už bolo len 11,4 litra a v tomto roku bude spotreba zrejme ešte o niečo nižšia. Ročná produkcia hrozna predstavuje približne 70-tisíc ton, hoci potreba sa pohybuje na úrovni 120-tisíc ton. Nákup zo strany spracovateľov predstavuje asi 50-tisíc ton. Lisovacie kapacity pritom máme na 196-tisíc ton, takže ich využitie sa pohybuje na úrovni len 35 %. Lepšie využitie, až na 67 %, vykazujú podľa odborných prameňov fľaškovacie kapacity, ktorých máme na 740-tisíc hl. Náš zahraničný obchod s vínom v uplynulom roku dosiahol prepad vo výške 36 mil. Sk. S takmer 40-percentným podielom sa najväčším exportérom na Slovensko stalo Taliansko a len tesne za ním je Maďarsko. Z tohtoročnej úrody hrozna 70 % produkcie spĺňa podmienky minimálne na výrobu akostných vín, čo však neznamená, že ich výrobcovia všetky automaticky prihlásia do certifikačného procesu.

Vladimír Turanský