Všetci sme boli pri tom

O dvoch výnimočnostiach jednej knihy

Hoci na Slovensku v poslednom čase vyšlo mnoho kníh od slovenských autorov, kniha Petra Kubínyiho a Alana Hyžu Ríša zla je predsa len čímsi výnimočná. Ako totiž potvrdili obaja autori, „nevznikla za dva dni aj s cestou a nechce byť komerčne úspešná za každú cenu“. Naopak. Podľa nich je to dokument o tom, ako sme žili, s kým sme sa priatelili, kto bol naším veľkým vzorom a ako sa to celé nakoniec skončilo.

Novinár Peter Kubínyi a fotograf Alan Hyža za posledných šesť rokov navštívili krajiny bývalého Sovietskeho zväzu viac ako dvadsaťkrát. Dostali sa na miesta, kam sa predtým dostať jednoducho nedalo. Raz tomu bránila „pohraničná zóna“, inokedy „zatvorená oblasť“ alebo „vojenský priestor“. A potom tu boli veci, o ktorých sa písať nesmelo. Havária atómového reaktora v Černobyle. Vysýchanie Aralského jazera po tom, čo v jeho okolí začali pestovať bavlnu. Semipalatinská jadrová strelnica a jej obete. Židovská autonómna oblasť, židovský štát, ktorý vytvoril J. V. Stalin skôr, ako bol na mape sveta Izrael. Väčšina jeho obyvateľov napokon skončila v gulagoch, stalinských táboroch, o ktorých sa tiež desaťročia mlčalo, hoci v nich zahynuli milióny ľudí. „Stopy však zostali. Tie sa nedajú zmazať zo dňa na deň tak, ako sa zo dňa na deň dá prevliecť kabát...“ hovorí Peter Kubínyi.

Nájsť tieto stopy – to si autori dali ako svoj hlavný cieľ. Jeden ich zaznamenával perom, druhý fotoobjektívom. A to je tá druhá vec, ktorá je výnimočná. V knihe Ríša zla skĺbili slovo s obrazom, čo ešte väčšmi umocňuje celkový pocit, že aj čitateľ bol pri tom, keď obaja chodili po bývalej „šestine sveta“. Hoci – svojho času sme boli pri tom všetci. Aj o tom je táto kniha, ktorá vychádza v novembri. Nielen preto, že je Mesiacom fotografie, ale aj preto, že november bol kedysi Mesiacom československo-sovietskeho priateľstva.

(ach)