Postup obce ako stavebného úradu

Oznámenie ministerstva životného prostredia k stavebnému zákonu

Dňom 1. augusta 2000 nadobudol účinnosť zákon č. 237/2000 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z dôvodu nejasností, ktoré nastali v praxi pri aplikácii novelizovaných ustanovení Ministerstvo životného prostredia SR, odbor štátnej stavebnej správy oznamuje:

Kompetencie obcí

1. Podľa § 117 ods. 2 písm. a) a b) stavebného zákona obce vykonávajú právomoc stavebného úradu v súvislosti s drobnými stavbami, stavebnými úpravami a udržiavacími prácami, ktoré podliehajú ohláseniu podľa § 55 ods. 2 tohto zákona. Novelou stavebného zákona účinnou od 1. augusta 2000

o sa rozšíril okruh stavieb, na ktoré postačí ohlásenie o telekomunikačných stavbách alebo zariadeniach vymedzené v § 55 ods. 2 písm. d) a f) stavebného zákona, ktoré súvisia najmä s rozširovaním rádiotelefónnej siete GSM,

o v § 139 b) boli vymedzené pojmy stavebného poriadku, ktoré obsahujú aj špecifikáciu drobných stavieb, pričom oproti predchádzajúcej úprave podľa

* ods. 5 sa zväčšila plošná výmera prízemných a podzemných drobných stavieb zo 16 m2 na 25 m2 a zväčšila sa výška prízemných drobných stavieb na 5 m,

* ods. 6 sa medzi drobné stavby zaradili prípojky všetkých stavieb na verejné rozvodné siete a kanalizáciu,

* ods. 7 z negatívneho vymedzenia drobných stavieb sa vypustili stavby garáží, následkom čoho sa zaradili medzi drobné stavby, pokiaľ spĺňajú kritériá podľa ods. 5.

2. Kompetencie obce vymedzené v § 117 ods. 2 sa novelizáciou rozšírili o nové činnosti uvedené pod písm. e) a f); znamená to, že obec vykonáva právomoc stavebného úradu aj podľa

o § 90 a 93 pre konanie o odstránení informačných, reklamných a propagačných zariadení,

o § 105 ods. 1 písm. a) a g) a § 106 ods. 1 písm. a) a e) na prerokúvanie priestupkov občanov a správnych deliktov podnikateľských subjektov a ukladanie pokút.

Stavby garáží

1. Stavba garáže sa považuje za drobnú stavbu, pokiaľ spĺňa kritériá vymedzené v ust. § 139 b ods. 5 stavebného zákona pre drobné stavby, t. j. plní doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, nemôže podstatne ovplyvniť životné prostredie a zároveň je prízemnou stavbou, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, alebo podzemnou stavbou, ktorej zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m.

Na uskutočnenie drobných stavieb podľa § 55 ods. 2 písm. a) stavebného zákona postačí ohlásenie obcí, ktorá podľa § 117 ods. 2 stavebného zákona vykonáva právomoc stavebného úradu. Je preto v právomoci obce po ohlásení drobnej stavby garáže písomne oznámiť stavebníkovi, že proti jej uskutočneniu nemá námietky a k oznámeniu pripojiť overený jednoduchý situačný výkres. Oznámenie musí zodpovedať § 57 ods. 5 stavebného zákona. Súčasne je výlučne v právomoci obce určiť podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, ktoré vydá stavebný úrad v stavebnom konaní.

2. Podľa ust. § 76 ods. 1 stavebného zákona sa kolaudačné konanie vykonáva iba pri tých stavbách, ktoré vyžadovali stavebné povolenie, preto sa ohlásené drobné stavby vrátane drobných stavieb garáži nekolaudujú.

Na kolaudáciu drobných stavieb, po ktorých ohlásení obec určila, že podliehajú stavebnému povoleniu, sa vzťahuje ust. § 81 c písm. a) stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad, t. j. okresný úrad, odbor životného prostredia, môže upustiť od ich kolaudácie.

3. Ak stavba garáže nespĺňa podmienky vymedzené v ust. § 139 b ods. 5 stavebného zákona pre drobné stavby, podlieha riadnemu povoľovaciemu postupu podľa stavebného zákona a ak spĺňa kritériá platné pre jednoduché stavby, podlieha aj kolaudácii v zmysle úpravy ust. § 81 c písm. b) stavebného zákona, podľa ktorej stavebný úrad nemôže upustiť od kolaudácie stavby garáže ako jednoduchej stavby.

Pokiaľ stavebník požiada o povolenie stavby rodinného domu alebo inej stavby, ktorej nedeliteľnou súčasťou je aj stavba garáže, stavebný úrad povolí stavbu ako funkčný celok vrátane garáže a prípojok na verejné rozvodné siete.

Plynové prípojky

1. Pri povoľovaní plynofikácie jestvujúcich stavieb, najmä rodinných domov, je v každom jednotlivom prípade vždy potrebné zistiť, aký rozsah prác sa rozumie pod výrazom „plynofikácia“. Pokiaľ bude stavebník uskutočňovať drobnú stavbu (plynová prípojka) spolu so stavebnými úpravami vymedzenými v § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, postačí ohlásenie obcí. Pokiaľ bude stavebník uskutočňovať stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré svojím charakterom a rozsahom presahujú rámec vymedzený v § 55 ods. 2 stavebného zákona, na ich vykonanie je potrebné stavebné povolenie.

Za stavebné úpravy, na ktoré podľa § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona postačí ohlásenie, možno považovať iba také stavebné úpravy, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa verejné záujmy. Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona je v pôsobnosti obce určiť, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

Pri zmene kotla z tuhého paliva na plynový kotol v rodinnom dome ide o zmenu v technickom vybavení stavby oproti pôvodnému stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu a dokumentácii overenej v stavebnom a kolaudačnom konaní, ktorá môže vyžadovať aj stavebné úpravy stavby. Pokiaľ zmena kotla vyžaduje aj stavebné úpravy, ktorých charakter nepresahuje rámec vymedzený v § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, postupuje sa podľa ustanovenia § 57 stavebného zákona ako pri ohlásení stavebných úprav, pokiaľ sú na to splnené zákonom stanovené podmienky vrátane oprávnenia obce určiť, že ohlásené stavebné úpravy možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na odlišnosť oproti ustanoveniu § 139 b ods. 14 stavebného zákona, podľa ktorého sa údržba a opravy technického, energetického alebo technologického vybavenia stavby, ako aj výmena jeho súčastí (vrátane výmeny vykurovacích kotlov a telies a vnútorných rozvodov), ak sa tým zásadne nemení jeho napojenie na verejné vybavenie územia ani nezhorší vplyv stavby na okolie alebo na životné prostredie, považuje za bežné udržiavacie práce, pri ktorých nie je potrebné ani ohlásenie. Odlišnosť spočíva najmä v tom, že pri bežných udržiavacích prácach sa pri výmene vykurovacieho kotla nemení vykurovacie médium.

2. Pri povoľovaní samostatných plynových kúrení v jednotlivých bytoch v bytovom dome ide o zmenu v spôsobe vykurovania bytu, ktorou sa zasahuje do pôvodného centrálneho systému vykurovania celého domu odpojením od tohto pôvodného systému, preto v takom prípade nepostačí ohlásenie, ale stavebný úrad preskúma v konaní podľa § 85 stavebného zákona, či je možné uskutočniť takúto zmenu v užívaní stavby z hľadiska ochrany verejných záujmov. Podľa ustanovenia § 85 ods. 2 stavebného zákona - druhá veta - stavebný úrad prerokuje v spojenom konaní podľa § 85 ods. 1 zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, na ktoré by inak postačilo ohlásenie.

Ing. Daniela Styková v. r.

riaditeľka odboru

štátnej stavebnej správy