Príprava štátneho rozpočtu vrcholí

ZMOS nesúhlasí s návrhom vlády a má argumenty

Úsilie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) zvýšiť v rámci prípravy štátneho rozpočtu SR na rok 2001 príjmy obcí a miest v týchto dňoch vrcholí. ZMOS vyslovilo zásadný nesúhlas s navrhovaným riešením vzťahov štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí v roku 2001 už v období prípravy a vo svojich aktivitách neustáva. O svojich požiadavkách informovalo všetkých členov vlády SR a sociálnych partnerov - Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení SR a Konfederáciu odborových zväzov SR. Oslovilo aj predsedov všetkých parlamentných politických strán, výbory NR SR a všetkých 150 poslancov. Posledné rokovanie Predsedníctva ZMOS určilo tiež zostavu zástupcov ZMOS na rokovaniach všetkých výborov NR SR pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001.

ZMOS konštatuje, že navrhované objemy podielových daní a dotácií na samosprávne činnosti obcí na rok 2001 sú pre obce hrozivé. Nie sú to už sumy ani na prežitie a obce za navrhovaných ekonomických podmienok už nemôžu ďalej čakať na sľubované systémové riešenie ich ekonomického zabezpečenia.

Zmena situácie

Navrhované objemy podielových daní a dotácií na výkon samosprávnych funkcií pre obce s počtom do 3000 obyvateľov nezodpovedajú požiadavkám a potrebám obcí, nezohľadňujú a nereagujú na:

1. dosah inflácie od roku 1998 na výdavkovú časť rozpočtov obcí,

2. plánovanú výšku inflácie na rok 2001,

3. rast bežných nákladov obcí, vyvolaný rozhodnutiami vlády SR o náraste cien energií a pohonných látok,

4. riešenie úhrady záväzkov štátu a štátnych organizácií voči obciam (neuhradené faktúry za nájom, teplo, energie a podobne),

5. dosah uplatnenia zákona o konkurze a vyrovnaní na rozpočty obcí a tvorbu ich vlastných finančných zdrojov,

6. povinnosti obcí valorizovať platy pracovníkov obcí obdobným percentom ako štátny rozpočet navrhuje pre pracovníkov štátnej správy, pretože pracovníci obcí sú odmeňovaní podľa toho istého platového systému ako pracovníci štátnej správy,

7. nepriaznivý dlhodobý vývoj miery financovania obcí, vyjadrený podielom ich príjmov a výdavkov na HDP,

8. nepriaznivý vývoj v podiele bežných samosprávnych a kapitálových výdavkov obcí.

Slabý nárast

V zákone navrhovaný medziročný nárast podielových daní a priamych dotácií pre obce nie je úmerný ani plánovanému nárastu výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol.

Združenie miest a obcí Slovenska dokumentuje uvedené skutočnosti najmä nasledujúcimi údajmi:

1. Medziročný nárast príjmov obcí z podielových daní na jedného obyvateľa bol za obdobie rokov 1996 - 1998 v celkovej sume 349 Sk, čo je v priemere na rok 116 Sk, v rokoch 1999 - 2001 je plánovaný v celkovej sume 245 Sk, čo je v priemere na rok len 82 Sk.

2. Medziročný nárast príjmov obcí z podielových daní je na rok 2001 v prepočte na jedného obyvateľa rozpočtovaný len v sume 94 Sk, pričom napríklad plánovaný rast výdavkov obcí na údržbu komunikácií, verejnej zelene, energie, vodu, odvoz odpadov, materiál a dopravné bol v roku 2000 v sume vyše 200 Sk na obyvateľa a obdobný nárast obce predpokladajú aj v roku 2001.

3. Skutočná a predpokladaná medziročná miera inflácie za roky 1999 - 2001 je v priemere 9,87 %, pričom skutočný a predpokladaný medziročný nárast podielových daní za rovnaké obdobie je len 6,43 %.

4. Výrazný je pokles miery financovania obcí, vyjadrený podielom ich príjmov a výdavkov na HDP (napr. v roku 1993 bol podiel výdavkov obcí na HDP 5,07 %, v roku 1999 3,07 %).

5. Dlhodobý je rast podielu neinvestičných výdavkov obcí, ktoré v roku 1993 tvorili 65 % celkových výdavkov obcí, v roku 1999 to už bolo 73,1 % a v tomto roku by mal byť ich podiel 76,1 %, čím sa zmenšuje objem finančných prostriedkov na rozvoj miest a obcí.

6. V dôsledku rastu nákladov na bežnú samosprávnu činnosť nedokážu obce v tomto roku prvýkrát od svojej existencie financovať náklady na svoje základné samosprávne povinnosti z príjmov z bežnej činnosti, ktoré mohli v doterajšom období čiastočne použiť aj na financovanie svojich kapitálových aktivít (podiel príjmov z bežnej činnosti na krytí výdavkov na bežnú samosprávnu činnosť obcí klesol z hodnoty 132,98 % v roku 1993 na 87,42 % v rozpočte na rok 2000, čo predstavuje rozpočtovanú stratu 2,38 mld. Sk).

7. Výdavky obcí za tovary a služby (verejné osvetlenie, energie, údržba zelene a komunikácií, poplatky za vodu, odvoz tuhého komunálneho odpadu, telekomunikačné a poštové poplatky a ďalšia bežná prevádzková činnosť) podľa rozpočtov obcí vzrástli v roku 2000 oproti roku 1998 o 24,5 %, čo je v absolútnych sumách zvýšenie o 1,7 mld. Sk, pričom nárast podielových daní za uvedené obdobie je predpokladaný len v sume 943 mil. Sk.

8. Nielen z hľadiska obcí, ale aj ekonomiky štátu je alarmujúci prudký pokles podielu kapitálových výdavkov obcí na ich celkových výdavkoch (v roku 1997 bol tento podiel 37,6 %, v roku 1999 26,9 % a plán na rok 2000 už len 23,9 %), ktorý je nielen odrazom zníženia cudzích zdrojov na financovaní kapitálových aktivít obcí (v roku 1997 dostali obce kapitálové granty a dotácie v hodnote 2 870,4 mil. SK, v roku 1990 len 1 502,6 mil. Sk), ale zároveň potvrdením, že obce už nemajú dostatok vnútorných zdrojov na investičné aktivity.

9. Podľa prieskumu v šiestich mestách, z ktorých jedno bolo sídlom kraja a tri sídlom okresu, predstavoval dosah zákona o konkurze a vyrovnaní na rozpočty obcí k 30. 9. 2000 sumu 90 mil. Sk, z čoho rozhodujúcu časť predstavuje nezaplatená daň z nehnuteľností týmto mestám.

10. Miestna samospráva zamestnáva viac ako 43,0 tis. zamestnancov, z čoho 16,0 tis. sú zamestnanci obecných úradov, čo je o 4 tis. menej ako v roku 1995. Títo pracovníci sú odmeňovaní podľa toho istého platového systému ako pracovníci štátnej správy, čiže ich platy sa zvyšujú zo zákona, čomu však nezodpovedá navrhnutý nárast podielových daní obcí napríklad aj v porovnaní s medziročným rastom výdavkov rozpočtových kapitol ŠR v tejto položke.

Požiadavky samospráv

Združenie miest a obcí Slovenska formuluje požiadavky v mene obcí a miest v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 nasledujúco:

- dotácie na výkon samosprávnych funkcií obcí zvýšiť na sumu 582 000 000 Sk,

- zvýšiť podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov na sumu 8 752 000 000 Sk,

- príjem obcí z výnosu dane z príjmov právnických osôb zvýšiť na výšku 7,27 %,

- zvýšiť príjem rozpočtov obcí na výnose cestnej dane z 30 % na 40 %,

ZMOS ďalej žiada o doplnenie odseku, na základe ktorého by v roku 2001 bol výnos dane z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností príjmom rozpočtov obcí alebo navrhuje alternatívne riešenie, a to oslobodiť obce od platby dane z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností.

ZMOS žiada tiež zapracovanie povinnosti uhradiť záväzky štátu a štátnych organizácií voči miestnej samospráve. V súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách žiada doplniť rozpočet na rok 2001 o rozpočtované finančné prostriedky na kompenzácie strát obciam z uplatňovania zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol prijatý bez zohľadnenia pripomienok miest a obcí a má priamy dosah na rozpočty obcí. ZMOS žiada aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, určených na verejnoprospešné práce, z navrhnutej sumy 1,5 mld. Sk na 3,5 mld. Sk.

Údaje o vývoji ekonomiky miest a obcí Slovenska dokumentujú, že ďalšie pokračovanie v tomto vývoji bude znamenať narušenie ekonomickej stability obcí a ich neschopnosť plniť zákonom stanovené samosprávne poslanie. Predstavitelia miest a obcí si uvedomujú zložitú hospodársko-finančnú situáciu Slovenskej republiky. Svoje požiadavky na zvýšenie finančných podielov zo štátneho rozpočtu v roku 2001 a zlepšenie podmienok pre tvorbu vlastných zdrojov napriek tomu považujú za opodstatnené a neprehnané.

Jaroslav Mrva

Oľga Gáfriková