Ekonomická dnešok a výhľad

Slovensko z hľadiska Československej obchodnej banky

Po niekoľkých rokoch bezprecedentného rastu, ktorý zapríčinil výraznú vnútornú i vonkajšiu nerovnováhu, slovenská ekonomika prechádza obdobím stabilizácie. Ide o vývoj veľmi podobný tomu, ktorého sme boli svedkami v prípade českej ekonomiky. Na rozdiel od ČR sa však SR podarilo vyhnúť vlečúcej sa recesii, ktorá v ČR trvala celé dva roky. Radikálny pokles domáceho dopytu, ako dôsledku reštriktívnej hospodárskej politiky vynútenej značne nerovnovážnym vývojom, je viac než kompenzovaný zlepšovaním výsledkov zahraničného obchodu SR. Reštriktívna hospodárska politika však nevyhnutne viedla k dočasnému radikálnemu zvýšeniu inflácie a nezamestnanosti. Zatiaľ čo prvý problém považujeme za dočasný, lebo bol spôsobený predovšetkým viacerými zvýšeniami regulovaných cien, druhý problém - vysoká nezamestnanosť (dokonca najvyššia v Európe) - má hlbšie korene. Nejde totiž iba o problém cyklickej nezamestnanosti, ale predovšetkým o problém štrukturálnej nezamestnanosti. Znamená to teda, že k podstatnejšiemu poklesu počtu nezamestnaných bude dochádzať až s výraznejšou reštrukturalizáciou slovenskej ekonomiky. Ak sa pozrieme na vývoj v ostatných stredoeurópskych tranzitívnych ekonomikách), tak ich vývoju podstatnou mierou pomáhajú dlhodobé zahraničné investície. Tie sa však Slovensku stále vyhýbajú.

Vláda, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 1998, teda dosiahla rad pozitívnych ekonomických výsledkov. K jej dobru treba pripísať zníženie dodatočných požiadaviek verejného sektora na pôžičky a kroky k stabilizácii a zlepšeniu stavu bankového a podnikového sektora. Očista a kapitálové posilnenie bánk, ktoré sa začalo vlani, umožňuje začať proces privatizácie najväčších komerčných bánk v krajine, čo

umožní štátu

zbaviť sa povinnosti spravovať banky a povedie tak k zlepšeniu fungovania úverového trhu. Táto očista však zaťaží verejné rozpočty výdavkami na krytie strát z nekvalitných úverov a ďalej tak prehĺbi nevyrovnanosť verejných financií. Vláda preto stojí pred problémom riešenia súčasnej a najmä budúcej nerovnováhy verejných rozpočtov. Nejde pritom iba o krytie nekvalitných úverov či záruk, ale aj o negatívny trend vývoja celého penzijného systému. Konsolidácia bankového sektora a obmedzenie závislosti štátu na úveroch majú okrem už uvedených aspektov jeden hlavný pozitívny efekt pre podnikovú sféru, a síce, že umožnila radikálny pokles úrokových sadzieb, a teda aj zlacnenie úverov. Sprísnenie úverovej praxe dočasne znížilo dostupnosť úverov v ekonomike (credit crunch) a na jeho prekonanie bude treba zlepšiť systémové prvky ekonomiky, rovnako ako urýchliť reštrukturalizáciu podnikového sektora.

Dlhoočakávané prijatie Slovenska do OECD je už realitou. SR už konečne dostala pozvánku na pristúpeniu do tejto prestížnej medzinárodnej organizácie a samotný vstup krajiny by sa mohol uskutočniť ešte v októbri (dohoda o vstupe bola už podpísaná a teraz pôjde o zavŕšenie procesu ratifikácie). Očakávame, že po prijatí sa zlepší pozícia Slovenska na medzinárodných finančných trhoch, lebo sa tak zvýši dôveryhodnosť krajiny pre zahraničných investorov. Ratingové agentúry správu o prijatí SR do OECD nepreceňujú a naďalej zdôrazňujú najmä pokračovanie ďalších štrukturálnych reforiem. Napriek tomu si myslíme, že by v prípade ďalšieho pokroku vo fiskálnej oblasti mohol byť

rating SR

zvýšený už v budúcom roku, teda SR by sa mala posunúť zo špekulatívneho do investičného pásma. Zdá sa, že sa darí postupne zvládať najväčšie problémy, ktoré charakterizovali vývoj slovenskej ekonomiky v predchádzajúcich štyroch rokoch, avšak stále existujú prekážky, ktoré bránia rýchlejšiemu prílevu zahraničných investícií. Predovšetkým ide o politickú neistotu, ktorú už niekoľko mesiacov roznecuje kampaň okolo referenda o konaní predčasných volieb. Toto referendum sa uskutočnilo na začiatku novembra. Jeho výsledok síce nie je záväzný pre rokovanie parlamentu, avšak asi nikto si nedovolí úplne prehliadať jeho výsledok.

Vývoj slovenskej ekonomiky do značnej miery kopíruje predchádzajúce tendencie českej ekonomiky. Zásadný rozdiel je v tom, že SR sa nedostala do ekonomickej recesie ako ČR. Už rok a pol trvajúci prepad domáceho dopytu je stále dostatočne kompenzovaný znižovaním schodku zahraničného obchodu, a tak sa Slovensko stále môže chváliť ekonomickým rastom, aj keď podstatne menším, než na aké bolo zvyknuté ešte pred dvoma rokmi. Rast hrubého domáceho produktu za prvú polovicu roku 2000 dosiahol 1,7 % (oproti 1,4 % v rovnakom období minulého roka). Všetky komponenty domáceho dopytu (spotreba domácností, štátnej správy a neziskových organizácií a hrubá tvorba kapitálu) pritom

ťahali HDP

smerom dole (dohromady ich vplyv na HDP dosiahol mínus šesť percentuálnych bodov). Prepad súkromnej spotreby bol výsledkom dramatického zníženia reálnych miezd (ako hlavného zdroja príjmov domácností) a pokračujúceho obmedzovania zamestnanosti. Disponibilný dôchodok domácností (zahŕňa všetky čisté príjmy, ktoré majú domácnosti v danom roku k dispozícii) sa v porovnaní s prvý polrokom minulého roka reálne znížil o 6,6 %, spotreba domácností však klesala rýchlejšie (o 7,1 %), čo malo za následok medziročný rast miery úspor na 11,3 %. Zvýšenie úspor domácností treba dať do súvislosti s vysokými neistotami, ktoré doterajší vývoj ekonomiky prináša (predovšetkým ide o problém nezamestnanosti).

Reštriktívna fiskálna politika sa už polovicu druhého roka premieta do obmedzovania spotreby štátnej správy a možno predpokladať, že to tak bude aj v druhej časti roka. Povzbudivý výsledok fixných investícií v prvom štvrťroku (medziročne +0,5 %) bol dočasný, lebo ako ukázal druhý štvrťrok, investície sa opäť prepadli (tentoraz dokonca o 8 %). Ak vezmeme do úvahy hrubú tvorbu kapitálu, (teda investície vrátane zmeny zásob, čo je vhodnejšie z metodických dôvodov), tak táto súčasť domáceho dopytu si stále udržuje zotrvačný

klesajúci trend,

a to už od druhej polovice roku 1998. Zo štruktúry realizovaných investícií pritom vyplýva, že prepad obstarali stavebné investície vo všetkých sektoroch ekonomiky. Pozoruhodné je naopak prudké zvýšenie investícií do strojov a zariadení (+57 % v bežných cenách). Zahraničný obchod, ktorý v predchádzajúcich rokoch znamenal jeden z hlavných problémov Slovenska už od začiatku roku 1999, prakticky zachraňuje ekonomický rast krajiny. Jeho príspevky k zvyšovaniu HDP pritom nie sú nijako zanedbateľné (pozri graf), avšak nemožno sa na ne už dlho spoliehať. S očakávaným oživením domáceho dopytu totiž nepochybne dôjde k opätovnej akcelerácii importu.

V druhej polovici roka očakávame, že sa zmierni znižovanie domáceho dopytu, alebo dôjde k jeho miernemu rastu. Príčinou bude okrem iného aj výrazný pokles inflácie, ktorá v poslednom roku značne ukrajovala z výdavkov jednotlivých sektorov ekonomiky, čo sa, samozrejme, odrazí aj v ďalšom raste dovozov. Dynamický rast exportu by mal aj naďalej pokračovať. Priaznivé exportné vyhliadky sú založené na výraznejšom oživení ekonomiky hlavných obchodných partnerov Slovenska, teda Európskej únie a Českej republiky. Tohtoročný rast slovenskej ekonomiky by sa preto podľa nášho názoru mohol pohybovať okolo 1,7 %. V roku 2001 by sa už malo výraznejšie prejaviť zotavenie slovenskej ekonomiky. Jej rast bude založený tak na domácom, ako aj zahraničnom dopyte. Odhadujeme, že v roku 2001 sa HDP zvýši o 2,8 %. Veľké rezervy vidíme v príleve zahraničného kapitálu, a tak v prípade jeho akcelerácie možno očakávať vytváranie ďalších konkurencieschopných kapacít, ktoré v strednodobom horizonte povedú k vyššiemu rastu a k rýchlejšej reštrukturalizácii ekonomiky.