Na vedu a výskum chýba tradične

„Niekedy žasnem, že v týchto podmienkach je akadémia ešte taká, aká je. O čo sme na tom horšie už len vo vzťahu k akadémiám okolitých štátov,“ povedal nám predseda Slovenskej akadémie vied prof. Štefan Luby, keď sme sa ho spýtali, čo hovorí na návrh budúcoročného rozpočtu akadémie. V kapitole 17 - Veda a výskum Európska komisia hodnotí vo svojej najnovšej správe o Slovensku aj túto oblasť. Konštatuje, že v roku 1998 sa na ňu vydalo len 0,86 % z HDP, čo je málo. Vlády SR pritom sústavne deklarujú potrebu zvýšiť zdroje na rozvoj vedy a výskumu, ale rok sa strieda s rokom a ani jedna doteraz svoj deklarovaný úmysel nepotvrdila.

„V SAV sme nepochybne v rámci SR na špici, čo sa týka počtu projektov, ktoré získali naše ústavy z EÚ. Ich počet je vyšší ako podiel SAV na vedeckovýskumnej komunite Slovenska,“ hovorí ďalej Š. Luby. Európska komisia vyzýva k väčšej podpore aj podnikateľské organizácie vrátane malých a stredných podnikov. „V tom by sme tiež chceli byť užitoční. Nedeje sa to len prostredníctvom

programov EÚ a NATO,

veď do programu Veda pre mier sme sa tiež zapojili. Nedávno sme podpísali aj memorandum s Ministerstvom zahraničných vecí SR o spolupráci a podpore pri využívaní vedeckého kanála pri integrácii do NATO.“

Predseda SAV nám situáciu priblížil aj číslami vývoja rozpočtu Akadémie vied Českej republiky a Slovenskej akadémie vied. Kým v ČR sa v porovnaní s rokom 1990 dostal nominálne asi na trojnásobok, na Slovensku má SAV na nasledujúci rok prisľúbených len o niečo viac financií ako v roku 1990 (!), pritom nebola zohľadnená výrazná inflácia. AV ČR však získa ďalších 800 mil. CZK z grantovej agentúry. Aby bolo porovnanie

objektívnejšie, dodávame, že česká akadémia má asi 6000 pracovníkov, čo je dvakrát viac ako má SAV a česká koruna je na tom lepšie. Š. Luby hovorí o nádeji, že

rozpočet SAV

sa na rok 2001 môže zvýšiť o 13 mil. Sk, lebo asi pribudne polovica prostriedkov ušetrených pri naštartovaní grantovej Agentúry na podporu vedy a techniky. „Aj keď SAV nie je v audite štátnej správy, vzniká veľmi paradoxná situácia. Tie organizácie, ktoré v ňom sú a mali by niečo zrušiť, alebo zlúčiť sa, prípadne zaniknúť, bránia sa mu a možno sa napokon aj ubránia. My, ktorých sa zoštíhľovanie oficiálne netýka, sme ekonomickou skrutkou prinútení, a to z vlastného rozhodnutia, robiť ďalšie tvrdé opatrenia v hospodárení, takže je jedno, či audit je, alebo nie je,“ vysvetľuje vážnosť situácie.

Vyspelé štáty vynakladajú na vedu a výskum neporovnateľne viac prostriedkov, hoci pri percentuálnom vyjadrení podielu z HDP sa to až tak nejaví. Keďže tam je HDP na obyvateľa viacnásobný ako u nás, tak v skutočnosti tieto krajiny vydávajú na vedu a výskum v prepočte na obyvateľa 10- až 40-krát viac peňazí ako Slovensko. „Kým sa veda a výskum financujú len na to, aby prežili, tak vedeckí pracovníci síce robia a publikujú, ale nemajú možnosť dotiahnuť výsledky do

podoby patentov

a praktického využitia výskumu,“ prízvukuje predseda SAV. Pritom vo vedeckom výstupe prepočítanom na financie, ktorý publikoval 18. júna 1999 The Times, je Slovensko v rebríčku najúspešnejších krajín na 12. mieste. Za nami je Nemecko, Nórsko, Francúzsko, Belgicko, USA, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Írsko, Grécko, Španielsko... „Niekto teda môže povedať, že sme fantastickí a robíme zázraky. Nie je to však celkom tak, ale v porovnaní so vstupmi sú naše výstupy naozaj pomerne veľké. Sme totiž lacní. Za relatívne málo peňazí robíme veľa muziky,“ uzatvára Š. Luby.

Vladimír Turanský