Lepší žiadny ako zlý

Komentuje Zuzana Krútka

Na svojom poslednom rokovaní sa porada ekonomických ministrov nestotožnila s prepracovaným znením návrhu zákona o obchodných reťazcoch, ktorý vrátila ministerstvu hospodárstva ešte pred piatimi mesiacmi. Vzhľadom na isté oneskorenie vstupu obchodných reťazcov na Slovensko oproti našim susedom celkom na začiatku bolo poučenie z negatív, ktoré u nich obchodní giganti spôsobili. Z toho vyplynul zámer pripraviť sa na ne. Dať procesu vzniku super- a hypermarketov isté legislatívne hranice, aby pod neúmerným tlakom nezahynuli domáci výrobcovia ani menší obchodníci. Dosiahnuť tiež, aby si štát či mestá a obce zachovali dohľad nad výstavbou nových predajní aj z hľadiska urbanistického. Zámer tu bol už viac ako pred dvoma rokmi a keď sa na jar 2000 objavila prvá verzia návrhu, možno by ešte urýchlené prijatie bolo splnilo svoj účel. Pod sprchou pripomienok hlavne zo strany výrobcov presvedčených, že zákon má predovšetkým „skrotiť“ veľkých, sa jeho paragrafy krútili, prepracúvali a vytrácali. Časť týkajúca sa povoľovania výstavby napokon vypadla úplne, spor okolo označovania výrobkov privátnymi značkami zasa pripomínal preťahovanie lanom v prípade, keď sú na oboch koncoch rovnako silní súperi - bez výsledku. Ako čas plynul, na náš trh vstúpilo viacero spoločností a otvorenie každého marketu očakávajú obyvatelia so zvedavosťou. Ďalšie už kupujú pozemky, rokujú s dodávateľmi, prípravy na začatie prevádzky sú v plnom prúde. Pomaly sa teda táto legislatívna norma stáva zbytočnou.

Porada ekonomických ministrov dospela k odporúčaniu pre protimonopolný úrad, aby sledoval, ako reťazce dodržiavajú princípy hospodárskej súťaže. Pravda, ťažko možno predpokladať kartelovú dohodu medzi súperiacimi spoločnosťami s tým, že po zničení maloobchodníkov by mohli dva či tri susediace supermarkety zdvihnúť ceny. Pravdepodobnejší je iný scenár: Ceny budú klesať tak, ako sme toho svedkami napríklad v Česku. A naši výrobcovia? Vyzerá to tak, že tiež neprídu skrátka. Aspoň pokiaľ ide o výrobcov potravín. Tie sa totiž s výnimkou špecialít nevypláca dovážať zo zahraničia. Nehovoriac o tom, že reťazce pre nich predstavujú veľký trh a vzhľadom na to sú schopní požadované nižšie ceny naozaj dosahovať. Porada ekonomických ministrov mala svojím odmietnutím iste na mysli predovšetkým našu integráciu do EÚ, ale v rozvoji maloobchodu máme čo doháňať. A aj keď kultivovaný prechod k novej maloobchodnej štruktúre by sme iste privítali, zlý zákon ho zabezpečiť nedokáže.