Len zahraničné pripomienky

Komentuje Peter Višváder

V reakcii na správu Európskej komisie premiér Mikuláš Dzurinda pripustil, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2001 môžu nastať zmeny. Stane sa tak vtedy, ak Medzinárodný menový fond alebo Európska komisia uznajú, že rozpočtové riziká sú príliš veľké. Paradoxné na celej veci je, že slovenskú ekonomiku až tak výrazne ovplyvňujú zahraničné inštitúcie. To by sa ešte dalo pochopiť, keďže chceme vstúpiť do Európskej únie a tejto inštitúcii sa vláda potrebuje v mene plnenia svojho programového vyhlásenia (vstup do EÚ) zapáčiť aj za cenu rôznych ústupkov. V zásade by však návrh rozpočtu mal byť natoľko realistický a odborne pripravený, že si ho dokážeme obhájiť aj proti prípadným výhradám a nie hneď, čo i len pri ich prvom náznaku vopred avizovať zmeny. Ak im vláda takto ustupuje, je na uváženie, prečo nerešpektuje domácich odborníkov a úplne ich názory odmieta, hoci v zásade, ako vyplýva z ich doterajšej oponentúry návrhu rozpočtu, tvrdia to isté čo zahraniční.

Odpoveďou je sám veľmi krehký, miestami až nereálny rozpočet. Na strane príjmov hrozí, že sa nenaplnia, pri výdavkoch zasa to, že budú vysoko prekročené. Otázne sú aj makroekonomické východiská, s ktorými vláda uvažuje pri jeho zostavovaní. Tie sú poznamenené tlakom vládneho programového vyhlásenia. Či už ide o projektovanie 16,3-percentnej miery nezamestnanosti napriek tomu, že tento rok dosahuje v priemere 19 percent alebo o predpokladaný rast HDP vo výške 3,2 percent, hoci tento rok za šesť mesiacov dosiahol iba 1,7 percenta a pre budúce obdobie vláda s výnimkou budovania diaľníc nezakladá v štánom rozpočte žiadne rozvojové projekty. Ďalšie riziká vyplývajú priamo z rozpočtu, či už schodok Sociálnej poisťovne alebo 7,8 mld. Sk rizík v oblasti poskytovania štátnych záruk. Na strane príjmov je to najmä vypadávajúca dovozná prirážka, ako aj optimisticky a miestami chybne projektovaná daň z príjmu právnických osôb.

Kde je problém takéhoto napätia? Jednoducho v tom, že naša ekonomika, hoci vykazuje známky stability, ešte nedorástla na schodok verejných financií do 4 percent hrubého domáceho produktu. No napriek tomu vlády vždy začínajú práce na zostavovaní rozpočtu tak, že sa pod vplyvom politických sľubov dostanú pod tlak. V rámci integračných snáh, ktoré pobčanom sľubujú pred voľbami, chcú a musia vykazovať medzinárodne akceptovateľné parametre. A tak pri tvorbe rozpočtu najskôr stanovia výsledné percentá (najmä schodku), a potom sa silia a doslova znásilňujú ekonomiku, aby im to nakoniec vyšlo. Ba stáva sa aj to, že niektoré výdavky dokonca do rozpočtu nezapočítajú (ako pre budúci rok náklady na reštrukturalizáciu bánk, dlhy na výstavbu diaľnic), lebo by to nedajboh mohlo zvýšiť schodok nad plánované 4 percentá hrubého domáceho produktu. Z takéhoto prístupu nič dobré nakoniec nemôže vzísť, len nové vnútroekonomické a politické trenice a napätie. Urobila si vláda aspoň internú analýzu rozpočtu normálnou cestou, podľa skutočných možností ekonomiky? Ozaj, aký schodok (by) jej vyšiel?