Supermarket je ako bumerang

V konzumácii mlieka sme stále pod úrovňou roku 1989

V prvom polroku sme dosiahli priemernú dojivosť 2133 litrov mlieka, pri zníženom stave dojníc o 11-tisíc kusov, chovali sme ich na Slovensku 272-tisíc, čo sa odzrkadlilo na výrobe mlieka. Kravy totiž „dali“ o 18 miliónov litrov mlieka menej ako v tom istom období vlani. Na otázku, a mnohé ďalšie, či sa predpokladá ďalší vzostup výroby mlieka v druhom polroku, sme požiadali o odpoveď Ing. Jána Šimunka, predsedu Slovenského mliekarenského zväzu.

- Napriek predpokladanému nižšiemu stavu dojných kráv o tri percentá a nadmernému suchu v letných mesiacoch, nemyslím, že sa výroba mlieka zníži. Zvýšené vodné zrážky v poslednom období vytvárajú predpoklady na zlepšenie krmovinovej základne pre dojnice. V budúcom roku nezastavíme pokles stavov, najmä nízkoúžitkových dojníc.

To znamená, že mlieka nepribudne.

- Ale pribudne. Pri zvýšenej priemernej úžitkovosti nad 4500 litrov sa predpokladá v prvom roku tretieho tisícročia vyrobiť 1,14 mld. litrov mlieka.

Nie je to prehnané predsavzatie?

- Ani by som nepovedal, lebo v konzumácii mlieka ešte stále nedosiahneme predrevolučnú spotrebu. V štátoch EÚ je spotreba oveľa vyššia, aj v susednom Česku je to viac ako 160 litrov na obyvateľa. Dá sa však predpokladať, že s podporou štátu sa k vytúženej dvojstovke priblížime.

Vyššiu spotrebu podmieňuje vyššia výroba konzumného mlieka.

- V porovnaní s vlaňajškom len v dvoch skupinách mliekarenských výrobkov sme zaznamenali nárast. V konzumných mliekach a kyslomliečnych výrobkoch. V prvom polroku sa na Slovensku vyrobilo o 8 mil. litrov konzumného mlieka viac ako v tom istom období vlani. Najväčší podiel na zvýšenej spotrebe mali mlieka s predĺženou trvanlivosťou. Výrobné kapacity s výhradne zahraničnými zdrojmi v skupine jogurtov sa pričinili o 120-percentný nárast výroby. Žiaľ, už tretí rok klesá výroba prírodných

syrov a tvarohov.

Zapríčiňuje to nárast cien surového kravského mlieka, ale aj spotrebiteľských cien z dôvodu zvýšenia obchodného rozpätia a zvýšenia DPH zo 6 na 10 percent, ale aj obmedzenie WTO na subvencovaný vývoz ostatných výrobkov. Tiež stagnuje výroba topených syrov.

Príčina?

- Zvýšená výroba syrových nátierok a nátierkového masla s obsahom rastlinných tukov. Aj spotreba masla sa znižuje. V prvom polroku bola len 1,27 kg na obyvateľa. V porovnaní s krajinami EÚ je v nich, vďaka podpore vnútorného predaja, 2,5-krát vyššia, a predsa nie je v rozpore s odporúčaniami zdravotníkov.

Vyvážame, ale aj dovážame. Čo konkrétne?

- V skupine tekutých mliek sa zvýšil vývoz o 12 miliónov litrov, čo bolo 9,1 percenta z výroby. Predstavovalo to 131 mil. Sk. Dovoz sa však v porovnaní s prvým polrokom 1999 zvýšil o 1,3 milióna litrov.

Koľko sa predalo na domácom trhu?

- Viac ako 150 miliónov litrov, čo bolo na obyvateľa

iba 28 litrov.

Ak berieme do úvahy naturálnu spotrebu, tak je to 33 litrov. Sušené mlieko je totiž súčasťou cukroviniek a iných potravinárskych výrobkov.

Vzrastá predaj kyslomliečnych výrobkov?

- Vďaka intenzívnej firemnej reklame vzrástol v prvom polroku o 2,2 milióna litrov. Lenže podiel prírodných tradičných jogurtov sa v dôsledku požiadaviek veľkých obchodných jednotiek postupne znižuje a tvorí len 15 - 20 percent z celkovej výroby. Jogurty tvoria 68 percent z produkcie kyslomliečnych výrobkov, ale pri dovoze až 80 percent. Najviac stúpa dovoz jogurtov z Česka. V prvom polroku ich doviezli 5,86 milióna litrov. Dovoz kyslomliečnych výrobkov dosiahol podiel 33,38 percenta, v roku 1999 to bolo 31,71 percenta.

Ohrozuje dovoz aj výrobu syrov?

- Predaj syrov a tvarohov z domácej výroby klesol v prvom polroku o 1290 ton, keď sa vrátane topených syrov predalo 20 130 ton. Lenže dovoz sa zvýšil o 859 ton. Výroba syrov a tvarohov je nadmerným dovozom obmedzovaná.

Podiel dovozu mliečnych výrobkov negatívne vplýva na domácu výrobu. Dá sa tak povedať aj o vstupe zahraničného kapitálu do slovenského mliekarenského priemyslu?

- V rámci globalizácie neobchádza ani mliekarenský priemysel. Zahraničný kapitál prináša investičné zdroje na rozvoj fabrík, prispieva na ich modernizáciu. Pokiaľ zahraničný investor chce pomôcť slovenskému mliekarenstvu, musí okrem investícií riešiť aj ich rozvoj, pracovné príležitosti, pamätať na tradíciu, aby sa z nášho trhu nevytratili typické výrobky, napríklad

bryndza, oštiepok,

ktoré nám robili v zahraničí dobré meno.

Myslíte si, že zahraniční investori tieto zásady nepodcenia?

- Mali by sa nimi riadiť. Musia dbať o prepájanie sa medzi sebou, usilovať sa o kvalitatívnu vyrovnanosť. Musia sa usilovať o zvyšovanie úrovne spracovateľského priemyslu, aby medzi ním a dodávateľmi surovín, v našom prípade prvovýrobcami, nastala stabilita.

Danone, okrem toho, že dováža výrobky, buduje aj svoje výrobne. Nie ste proti?

- V súčasnosti slovenskí poľnohospodári a potravinári pomáhajú ponúkajú kvalitné výrobky, ktoré obstoja v tvrdej konkurencii. Žiaľ, nemajú finančné zdroje na reklamu, preto aj spotreba konzumného mlieka klesá. Človek má denne spotrebovať tri litre tekutín. Na televíznej obrazovke i v dennej tlači sa objavujú reklamy na rôzne koly. Ich spotreba sa zvyšuje, lebo obrazovka, denná tlač a časopisy mlieko nepribližujú. Deti nepijú mlieko, ale kolu. Preto vzniká z podnetu Ministerstva pôdohospodárstva SR agentúra SAMO, ktorá bude propagovať aj mliečne výrobky.

Pri Brne sú tri supermarkety, v ktorých s veľkou reklamou propagujú kvalitné a lacné mliečne výrobky Rajo. Čo vy na to?

- Spotrebiteľ víta možnosť širokého výberu tovaru pod jednou strechou, najmä zlacnenie nákupov. Aj my, dodávatelia potravín, vítame vstup obchodných reťazcov na trh, lebo predpokladáme ich solventnosť, čo nám zaručuje platbu za dodaný tovar. Z čoho však

máme obavy?

Z nerovnomerného postavenia v trhovom hospodárstve. Nikto by nemal mať dominantné postavenie. Odporovalo by to zásadám kapitalizmu. Preto aj my, mliekari, sme proti diktátu obchodných organizácií. České firmy nás presvedčili, že sa dá sila obchodných reťazcov zmeniť. Preto sa nazdávam, že tento vzťah treba regulovať. V brnianskom supermarkete som nebol, ale keď sa v ňom predávajú výrobky Rajo lacnejšie, určite ich dodáva výrobca pod cenu. Na slovenskom trhu pôsobia supermarkety aj vďaka našim výrobcom potravín. Spotrebitelia ich kritizujú, že draho vyrábajú, čo je pravda. Žiaľ, producenti zamlčujú skutočnosť, že draho vyrábajú. Usilujeme sa o vstup do EÚ, teda musíme s nimi držať krok. Rozmenené na drobné: kupovať drahú zahraničnú technológiu, prispieť na zápisné v obchodných reťazcoch i na vydávanie nákladných reklamných letákov.

Aké sú vaše poznatky v spolupráci s veľkým obchodným systémom?

- Mliekari s nimi rokujú, s niektorými majú zmluvy a dodávajú produkty. Rokovania sú pomerne zložité, ekonomické plnenie nie je jednotné, lebo tlak obchodných systémov vyúsťuje do zníženia rentability našich výrobkov. Ak však hovorím len za Mliekospol, kde som generálnym riaditeľom, darí sa nám uzatvárať partnerské zmluvy, najmä s Carrefourom.

Je len logické, že obchodníci sa usilujú nakúpiť čo najlacnejšie.

- Mnohí tvrdia, že tak robia preto, že je u nás nízka konkurencieschopnosť niektorých výrobcov. Naozaj pripúšťam, že niektoré podniky vyrábajú za štandardom EÚ. To však nedáva dôvod na vytvorenie podmienok na ich postupnú likvidáciu. Niektoré mliekarne trpia podkapitalizáciou, čo sa odzrkadľuje v zastaranom technologickom vybavení. Agropotravinársky priemysel nemá v bankách zelenú, stále sú

vysoké úroky.

Preto aj v niektorých potravinárskych podnikoch sa pracuje v neštandardných podmienkach. Napriek tomu modernizujeme mliekarne a konkurujeme zahraničiu. Ťažko hovoriť konkrétne, lebo v každej mliekarni majú svoj charakter výroby. Všetci nevyrábame všetko. Netvrdím, že sa v prospech modernizácie nedalo urobiť viac. Nemali by sa vytvárať ekonomické a pracovné podmienky na to, že budú postupne padať mliekarne a s nimi aj podniky prvovýroby. Reguláciu uplatnili aj v štátoch EÚ. Keď to dokázali oni v záujme zachovania zamestnanosti, prečo by sme to nemohli urobiť aj my?

Ako je to s Mliekospolom, kde ste generálnym riaditeľom?

- Snažíme udržať sa na slovenskom podnikateľsko-mliekarenskom nebi. V budúcom roku chceme nakúpiť a spracovať 140 miliónov litrov mlieka, o 44 miliónov litrov viac ako v tomto roku, udržať si stabilnú kvalitu výrobkov a uspieť v súťaži O národnú cenu kvality. V prvom roku tretieho tisícročia majú výkony dosiahnuť 1, 5 mld. Sk. V tomto roku predpokladáme výkony 1,16 mld. Sk. Väčšina slovenských mliekarní čaká na vstup do EÚ. Dá sa povedať, že ich na to pripravujú aj supermarkety, čo sa môže vypomstiť na zvýšenej nezamestnanosti pri zániku malých obchodov. Úloha supermarketov je jednoznačná: na veľkej predajnej ploche sústrediť čo najviac lákavých kvalitných tovarov za výhodné ceny, a tým pripomínať, že sa čas nášho vstup do EÚ blíži, ale aj upozorňovať majiteľov malých obchodov, že

čas ich zániku

je neodvratný. Supermarkety sú vlastne bumerangy súčasného Slovenska. Ponúkajú široký výber, lacnejší tovar, v akciách ešte lacnejší, výrobcov nútia vyrábať kvalitne a dodávať pod cenu, žiaľ, aj pod výrobné náklady, ale nevracajú im istotu. Ani majiteľom obchodov. A to je ich veľké mínus.

Vladimír Levický