Nastal čas profesionálnych manažérov

Jozef Rojko: Problémy v minulosti boli nevyhnutnou daňou za neskúsenosť

Ing. Jozef Rojko (1967) po absolvovaní Obchodnej fakulty Vysokej školy ekonomickej, kde študoval na Katedre ekonomiky vnútorného obchodu, nastúpil v roku 1990 do pobočky Všeobecnej úverovej banky (VÚB) v Dunajskej Strede. Z tohto pracoviska už odchádzal ako vedúci expozitúry. V roku 1998 prešiel do Poštovej banky, a. s., kde pôsobil ako vedúci odboru služieb a platobného styku. Od novembra minulého roka je riaditeľom dunajskostredskej pobočky Poštovej banky.

Rozhodli ste sa pre finančnú sféru „náhodou“ alebo vás táto oblasť lákala už počas štúdia?

- Vo VÚB som sa ocitol takpovediac náhodou. V tom čase boli totiž v Dunajskej Strede iba dve banky a v jednej z nich mali práve eminentný záujem o absolventov vysokej školy. Sféra bankovníctva ma však od začiatku „chytila za srdce“. Začínal som skutočne ako elév, na podrobnú znalosť alebo lepšie povedané orientáciu v problematike finančníctva som potreboval asi rok. Vystriedal som viac postov, čo mi v konečnom dôsledku pomohlo v profesijnom raste. Všetko sa raz zúročí, záleží len na nás, v akom zmysle.

S akými problémami ste sa na začiatku stretávali najčastejšie?

- Pred desiatimi rokmi sa začal bankový sektor na Slovensku rozvíjať, nebol to však ľahký prechod. Dovtedy existoval iba štátny sektor a bankovníctvo bolo značne skostnatené, „na hony” vzdialené od trhovej ekonomiky. Bolo zaujímavé a poučné sledovať dynamický rozvoj a nové dimenzie dovtedy nepoznaného súkromného sektora. Problémom sa určite nedalo vždy vyhnúť – boli nevyhnutnou daňou za neskúsenosť či amatérsky prístup, ktoré v tejto oblasti prevládali. Situácia sa však postupne vyprofilovala, banky si našli svoje miesto, to znamená postavenie vo svete financií a stabilných klientov.

Máte dojem, že dnes už je situácia stabilizovaná?

- Nepochybne, aj keď môžem hovoriť iba za inštitúciu, v ktorej pôsobím. Som presvedčený, že obdobie zbierania skúseností sa skončilo a nastúpili profesionálni manažéri, mnohí so zahraničnými skúsenosťami, erudíciou a vzdelaním. Navyše, banky dbajú o nepretržitý profesijný rast svojich zamestnancov, či už prostredníctvom Inštitútu bankového vzdelávania, zahraničných odborných stáží a podobne. O tom, že inštitúcia, ktorej pobočku v Dunajskej Strede riadim, sa na Slovensku dobre etablovala, svedčí 11 pobočiek, 10 expozitúr a takmer 1630 obchodných miest na poštách.

Do akej miery je vaša práca stresujúca?

- Jednoznačne súhlasím s názorom, že je dôležité prácu si dobre zorganizovať, zadeliť si čas a vybrať si kvalitných a zodpovedných pracovníkov. Som rád, že môžem konštatovať, že pracujem v zabehnutých koľajniciach, a preto sa neobávam neočakávaných problémov a stresujúcich situácií. Pracovný čas mám však neobmedzený – mám na mysli rokovania a stretnutia s klientmi, pracovné cesty, školenia. Veľmi oceňujem lojalitu zamestnancov k banke a bez preháňania tvrdím, že pojem firemná kultúra nie je u nás frázou. V mojom prípade naozaj prevažujú pozitíva práce nad stresom z nej. Niekedy by som síce uprednostnil viac voľného času... Na nedostatok času sa však v súčasnosti sťažuje takmer každý, hoci nie vždy oprávnene.

Ako vyzerá váš pracovný deň?

- Náplň mojej práce vychádza zo zabezpečenia zámerov obchodnej stratégie banky a zo zabezpečenia bezporuchového chodu pobočky. Rozmenené na drobné je to predovšetkým presadzovanie podnikateľských cieľov banky a pobočky, akvizičná činnosť, rokovania s klientmi, monitoring trhu a riadenie marketingových činností. Toto sú približne najdôležitejšie činnosti strategického charakteru. Na zabezpečenie bezporuchového chodu pobočky je dôležitá každodenná komunikácia s vedúcimi jej odborných útvarov, rozdeľovanie operatívnych úloh, následná kontrola ich plnenia, analýza predložených údajov a dokumentov a prijímanie správnych rozhodnutí, ktoré v konečnom dôsledku vedú k dosiahnutiu strategických cieľov. V neposlednom rade je potrebné venovať dostatok času aj štúdiu legislatívy, vnútrobankových noriem a odbornej literatúry.

Čo sa vám vybaví v mysli pri vyslovení slova „relax“?

- Byť doma s rodinou, oddýchnuť si a – v mojom prípade pasívne – športovať. Hoci takéto chvíle prichádzajú iba občas, nesťažujem sa, som spokojný.

S doterajším vývojom vašej kariéry ste podľa vašich slov spokojný. Premýšľali ste o tom, či sa budete bankovníctvu venovať aj v budúcnosti?

- Rozhodne áno. Oblasť finančného a bankového sektora je veľmi zaujímavá a z profesijného hľadiska ponúka široké možnosti rozvoja. Mojou najväčšou motiváciou je permanentné zdokonaľovanie a pocit vnútornej zodpovednosti za svoje pracovné výkony. Tie totiž hovoria samy za seba a nemožno ich oklamať nijakými kvetnatými rečami. Čo sa týka budúcnosti, zatiaľ nemôžem s určitosťou tvrdiť, ktorým smerom sa bude moja kariéra uberať a s akými ponukami sa stretnem. Prioritou však zostáva sféra, v ktorej pôsobím teraz.

Čím je pre vás oblasť bankovníctva taká lákavá?

- Bankovníctvo je odvetvie, ktoré sa stále vyvíja. Počas mojej praxe som si vždy vedel nájsť novú a novú motiváciu a nové oblasti, pri ktorých som cítil, že si musím hlbšie preštudovať, osvojiť. Vyplýva to z toho, že na úrovni pobočky človek nemôže byť v pozícii statického poskytovateľa nejakých produktov. Klientovi treba vedieť poradiť, usmerniť ho vo finančných otázkach, dať impulz či nasmerovať ho k správnemu rozhodnutiu vo výbere bankových produktov. V tomto smere ma dokáže najväčšmi motivovať klient, ktorý si po návšteve pobočky alebo po skončení spoločného rokovania povie: „Toto je banka pre mňa!“.

Katarína Matejčíková