Obavy z ekonomického dosahu otepľovania

Otepľovanie planéty a jeho sprievodné klimatické zmätky majú ekonomický dosah, ktorého náklady začínajú vyvolávať obavy vedúcich predstaviteľov.

Svetové otepľovanie by pri súčasnom tempe vypúšťania plynov, ktoré vyvolávajú skleníkový efekt, mohlo stáť do roku 2050 jedno až dve percentá svetového hrubého domáceho produktu, tvrdí švajčiarsky ekonóm Sam Frankhauser.

„Pokiaľ sa koncentrácia plynov v atmosfére zvýši, škody sa tiež zvýšia,“ zdôraznil Frankhauser, ktorý pracuje ako expert Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). Do svojich odhadov pritom nezahrňuje náklady vyvolané búrkami, cyklónmi a potopami, ktorých by pri otepľovaní planéty v dôsledku ľudskej činnosti mohlo byť v budúcnosti viac.

Vedci si nie sú istí, či súčasné búrky sú vyvolávané otepľovaním podnebia, ale sú si takmer istí tým, že oteplenie (o jeden až tri stupne Celzia do roku 2050) sa prejaví vyšším počtom podnebných zmätkov, napríklad uragánmi, búrkami alebo povodňami.

Tieto zmeny sa dotknú ľudských činností a budú stáť poisťovne veľa peňazí. Výskumy robené spoločnosťou Munich Re už poukazujú na väčší počet katastrof v posledných 30 rokoch. Nestanovili však jasnú väzbu medzi týmto javom a vypúšťaním plynov so skleníkovým efektom.

Medzivládna skupina pre klimatický vývoj (GIEC), ktorá združuje 3000 bádateľov pod záštitou OSN, predvída, že priemerné teploty na Zemi sa v budúcom storočí zvýšia o 1,5 až šesť stupňov Celzia. Išlo by podľa GIEC o najväčšie oteplenie za posledných 10 000 rokov.

Zvlášť postihnuté majú byť severné oblasti Severnej Ameriky a oblasti severnej a strednej Ázie, kde sa má teplota zvýšiť o 40 percent viac než inde na svete.

Vedci Pier Vellinga a Willem Van Verseveld z amsterdamského ústavu pre výskum životného prostredia tvrdia, že človek bude najskôr reagovať príliš pomaly na rýchle klimatické zmeny. Cesty, infraštruktúry, zásobovanie vodou nebudú prispôsobené novým podmienkam, čo sa prejaví výraznými ekonomickými stratami, uvádzajú holandskí vedci v štúdii objednanej OSN.

Medzinárodné úsilie na zníženie emisií plynov so skleníkovým efektom, ktorého podoba bude určená v Haagu (15. - 24. novembra), tiež bude veľa stáť. Pre Európsku úniu by účet mohol dosiahnuť šesť až deväť miliárd EUR.

(mb)