Daňová strata a nedoplatky

Počula som, že od roku 2000 existuje nejaké obmedzenie pri finančných transferoch do daňových rajov na účely dane z príjmov. Takúto formuláciu som však nikde v zákone nenašla. O ktorý zákon presne ide? Čoho sa týka princíp obmedzenia? Je to koniec efektov z daňových rajov?

- Váš problém je riešený v ustanovení § 53 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov. V citovanom paragrafe si preštudujte predovšetkým odsek 3, ktorý hovorí, že preddavok na daň (zabezpečenie dane) podľa odseku 2 vo výške až 3 % zrazí platiteľ dane v prípade úhrady v prospech daňovníkov s bydliskom alebo so sídlom v daňových územiach, ktorých zoznam vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

„Daňovými územiami“ sa myslia predmetné daňové raje (tzv. off-shore), ktorých zoznam však sľúbeným všeobecne záväzným predpisom MF SR ku dňu koncipovania odpovede ešte stále nevydalo. V praxi sa tým myslí to, že ak firma A, ktorej sídlo je v SR, má zaplatiť napríklad 900-tisíc Sk firme B, ktorej sídlo je v zahraničí v konkrétnom daňovom raji (ktorý musí byť uvedený v sľúbenom zozname daňových území od MF SR ), tak nesmie zaplatiť celú sumu 900-tisíc Sk, ale len 70 % z toho, pričom 30-percentnú sumu zrazenú na zabezpečenie dane musí firma A odviesť do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po termíne platby správcovi dane (miestne príslušnému daňovému úradu). Zrazený preddavok môže daňový úrad považovať za celé vyrovnanie dane, ale aj nemusí. Bližšie k uvedenému je vhodné naštudovať celé znenie už uvedeného § 53.

Uvedené obmedzenie vôbec neznamená koniec všetkých výhod a efektov z daňových rajov - je to len určitá forma čiastkovej reštrikcie.

Chceme založiť firmu, pričom prvé dva roky predpokladáme stratové a ziskové by mali byť nadväzne na predmet a rozsah podnikania až potom. V tejto súvislosti ma zaujíma, ktorý zákon a ako rieši v súčasnosti možnosť odpočtu tzv. daňovej straty?

- Problematika je riešená najmä v ustanovení § 34 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorý platí od 1. januára tohto roka (2000). Uvedený paragraf pomenúva niektoré položky odpočítateľné od základu dane, pričom odpočet daňovej straty je riešený v ustanovení odseku 2 - 7 citovaného paragrafu.

Princíp odpočtu straty je nasledujúci: od základu dane možno odpočítať daňovú stratu, ktorá vznikla najviac v troch zdaňovacích obdobiach predchádzajúcich obdobiu, v ktorom daňovník vykázal prvýkrát základ dane a daň, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne za sebou nasledujúcich zdaňovacích období pod podmienkou, že suma rovnajúca sa odpočítavanej daňovej strate bude preinvestovaná na obstaranie hmotného majetku do skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom je uplatňovaný odpočet straty. Ak vznikne daňovníkovi ďalšia daňová strata, nemožno ju už od základu dane odpočítať. V treťom až piatom roku odpočtu straty sa zníženie základu dane o pomernú časť straty vykoná rovnomerne, najviac však do sumy vykázaného základu dane prevyšujúceho 150 000 Sk. Ak vykázaný základ dane sa rovná alebo je nižší ako 150 000 Sk, nárok na odpočet pomernej časti straty zaniká. Možnosť odpočtu daňovej straty sa na niektorých daňovníkov nevzťahuje (napríklad na živnostníkov - platiteľov paušálnej dane z príjmov fyzických osôb).

Existuje ešte aj v novom zákone o daniach z príjmov možnosť zníženia dane pre fyzické osoby v troch rokoch o 50, 30 a 25 % - t. j. tzv. daňový úver?

- Tzv. daňový úver v podobe ustanovení § 41 ods. 16 zákona č. 286/1992 Zb. (tzv. starý zákon o daniach z príjmov v znení doplnkov, ktorý platil do 31. 12. 1999) v kontexte vašej otázky už neexistuje od roku 2000, ale tí daňovníci, ktorí uvedenú daňovú výhodu čerpali, môžu ju dotiahnuť aj v roku 2000 až po určenú lehotu, ak jej čerpanie začali ešte pred účinnosťou zákona č. 366/1999 Z. z. (tzv. nový zákon o daniach z príjmov, ktorý platí od 1. 1. 2000).

Pre fyzické osoby sa podobné zvýhodnenie, ale v inej kvalite, nachádza v ustanovení §§ 14 - 16 zákona č. 366/1999 Z. z. Pre právnické osoby sa daňové zvýhodnenie nazvané priamo „daňový úver“ nachádza v ustanovení dikcie § 35 - pričom platí na 5 - 10 rokov, ale len pre investorov s minimálnym peňažným vkladom do základného imania je aspoň 1 500 000 EUR a má taxatívne uvedený predmet podnikania v súlade so zákonom. Ustanovenie § 35 je veľmi široké a zložité, preto ho prípadným záujemcom odporúčame naštudovať priamo zo zákona.

Skončil som podnikanie pre vážnu chorobu, pričom mám daňové nedoplatky približne 150 000 000 Sk. Podnikal som ako fyzická osoba a v súčasnosti mám 66 rokov, som teda v starobnom dôchodku. Majetok už nemám žiadny a bývam v domove dôchodcov. Chcel by som štát poprosiť o odpustenie mojich zvyšných daní, lebo ich nedokážem splatiť. V ktorých prípadoch a podľa akého zákona možno odpustiť daňové nedoplatky?

- Odpustenie daňového nedoplatku rieši priamo ustanovenie § 64 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, pričom s ním súvisí aj ustanovenie § 65 toho istého zákona zaoberajúce sa odpísaním nedoplatku pre nevymožiteľnosť.

Správca dane (váš miestny príslušný daňový úrad) môže celkom alebo sčasti odpustiť daňový nedoplatok s výnimkou daňového nedoplatku pri dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového dlžníka alebo osôb na jeho výživu odkázaných alebo ak by vymáhanie nedoplatku viedlo k hospodárskemu zániku daňového dlžníka, pri ktorom by výnos z jeho likvidácie bol pravdepodobne nižší ako ním vytvorená daň v budúcom daňovom období. Splnenie podmienok na uplatnenie tohto ustanovenia zistí správca dane podľa pomôcok (t. j. podľa všetkých dostupných indícií, ktoré si vie daňový úrad zaobstarať individuálne bez nevyhnutnosti prispenia daňovníka).

Odpustenie nedoplatku môže byť viazané na podmienky, najmä na povinnosť zaplatiť časť nedoplatku v ručenej lehote. Proti rozhodnutiu o odpustení nedoplatku sa nemožno odvolať.

Ing. Emil Burák