Hospodársky denník
USD49,564 Sk
EUR42,647 Sk
CHF28,038 Sk
CZK1,229 Sk
  Streda  15.Novembra 2000

V pasívnej politike sme majstri

Nezamestnanosť možno zákonmi zlepšiť, ale aj zhoršiť

Z priebežného hodnotenia plnenia Programového vyhlásenia vlády SR, vykonaného 8. novembra, okrem iného vyplýva, že: „Závažným problémom slovenskej ekonomiky je v súčasnosti nezamestnanosť. Jej miera sa prudko zvýšila najmä tesne po odchode bývalej vlády, keď sa od októbra 1998 do januára 1999 zvýšil počet nezamestnaných o 72-tisíc. Tento skok spôsobilo predovšetkým umelé zdržiavanie prepúšťania v predvolebnom období v podnikoch sprivatizovaných počas predchádzajúcej vlády.“ K tomuto konštatovaniu sa žiada pripomenúť jeden fakt. Nie preto, aby sme obhajovali predchádzajúcu alebo ktorúkoľvek vládu, ale pre objektivitu. Umelé zdržiavanie prepúšťania v predvolebnom období nebolo jediné, že došlo k takémuto stavu. Do 1. júla 1998 bolo menej evidovaných nezamestnaných, pokiaľ ide o absolventov vysokých škôl. Nárast sa začal práve po tomto termíne v súvislosti so zmenou legislatívy. Do tohto dátumu sa tzv. posledné prázdniny všeobecne (po skončení strednej i vysokej školy) považovali ešte za sústavnú prípravu na budúce povolanie. K tomuto dátumu sa zmenil zákon o prídavkoch na deti (§ 5) v tom zmysle, že pri skončení vysokej školy sa sústavná príprava na povolanie skončila skončením štúdia (väčšinou vykonaním štátnej skúšky). To malo za následok, že absolventi vysokých škôl, ktorí ešte nemali zamestnanie pred vykonaním štátnej skúšky, sa húfne museli do sedem dní evidovať na úradoch práce. Nárok na sociálnu podporu mali ihneď. Rodičia prestali poberať prídavky na deti a stratili i daňovú úľavu z dôvodu vyživovania detí. Štát čosi získal na zníženej výplate prídavkov na deti a získal na dani, avšak to iste bolo menej ako vyplácané sociálne podpory.

Zmenou metodiky (definície tzv. sústavnej prípravy na budúce povolanie) sa stalo, že sa vlastne umelo zvýšila miera nezamestnanosti. Ak by k tejto zmene nedošlo, cez posledné prázdninové mesiace by mnohí absolventi vysokých škôl našli zamestnanie a len tí, ktorým by sa to nepodarilo, by od septembra boli nútení ísť na úrad práce. Neberieme do úvahy tých, ktorí by využili možnosť evidovať sa na úrade práce s cieľom poberania podpory. Ale celkovo by určite počet evidovaných nezamestnaných nevzrástol tak rapídne. Z materiálu vlády ďalej vplýva: „V posledných mesiacoch sa miera nezamestnanosti stabilizovala a v septembri sa dokonca výrazne znížila na 16,6 %. Toto zlepšenie bolo spôsobené verejnoprospešnými prácami, ale aj tvorbou nových pracovných miest v iných častiach ekonomiky. Vláda sa sústreďuje aj na opatrenia na trhu práce, najmä na znižovanie nelegálnej práce, ktorá v súčasnosti v značnej miere skresľuje vykazovanú mieru nezamestnanosti.“

V tejto druhej súvislosti je potrebné tiež čosi podotknúť. Znova došlo v tomto čase k zmene legislatívy. Od 1. augusta 2000 sa stalo, v súvislosti s novelizáciou zákona o zamestnanosti, že sa opäť v súvislosti s metodikou umelo, aj keď tentoraz miernejšie, znížila miera nezamestnanosti. Stačilo, aby sa za nezamestnaného už nepovažovala tá osoba, ktorá má príjmy na základe dohody o pracovnej činnosti. Tento druhý ťah sa zdá však logický. Nelogické je, že sa zníženie miery nezamestnanosti dáva za zásluhu opäť niečomu inému. Na záver máme recept na, aj keď len čiastočné, riešenie vysokej nezamestnanosti: upraviť ustanovenie § 5 zákona o prídavkoch na deti na stav platný pred 1. júlom 1998. Iste to bude mať za následok pozitívne zníženie nezamestnanosti po skončení školského roka, i keď opäť nie z dôvodu aktívnej politiky štátu.

Dagmar Piršelová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.