Znížiť náklady

Komentuje Vladimír Turanský

Keď sa začiatkom deväťdesiatych rokov i neskôr uvažovalo, ako transformovať socialistickú poľnohospodársku veľkovýrobu, tak mnohí vtedajší revolucionári videli jej budúcnosť v rozbití družstiev a ich rozdrobení na malé, privátne farmy. Mnohé aj vznikli a niektorým sa naozaj darí. Lenže tendencia v západnej Európe začína byť iná. Počty hospodárskych zvierat na farmách sú na Západe mnohokrát niekoľkonásobne menšie ako v našich družstvách. Veľkosť poľnohospodárskeho podniku zohráva značnú úlohu z hľadiska možností firmy, preto sa tam dnes začína hovoriť o spájaní sa farmárov do väčších celkov. „Sme pred nimi a máme oproti nim obrovskú výhodu,“ povedal mi nedávno vedúci pracovník jedného nášho úspešného družstva. Ak toto povie človek z každodennej poľnohospodárskej praxe, ktorý má vynikajúce výsledky, nemožno sa nezamyslieť nad avanturizmom „odborníkov na rozbíjanie nášho poľnohospodárstva“. Aj s úžitkovosťou a kvalitou technológií sú mnohé naše družstvá porovnateľné so západnými, ale nemôžu si dovoliť požadovaný rozmach týchto technológií. Takže naša komparatívna výhoda môže o nejaký čas pominúť. Aby sa mohol so západnými štatistikmi vyrovnať aj náš štatistický priemer a nie iba výnimky, naďalej treba ísť predovšetkým cestou znižovania nákladov, hoci viaceré podniky sa západným farmám v úžitkovosti vyrovnávajú. V konkurencii výšky nákladov však zaostávame. Keď prerátame ich hektáre a počet ľudí na výkonnosť rastlinnej a živočíšnej výroby a porovnáme to s našimi parametrami, vychádza, že sme neefektívni. Takže, pravdepodobne naše poľnohospodárstvo neminie ďalšie znižovanie ľudských zdrojov, a to družstvá neraz pracujú už len s polovicou pôvodných zamestnancov.