Východisko, ako dešifrovať alergiu

Nedostatok financií oberá o medzinárodnú prestíž

Výskumný ústav veterinárnej medicíny (VÚVM) v Košiciach zaznamenáva v týchto dňoch tridsať rokov svojej existencie. Jeho základy siahajú až do roku 1949, keď založením tamojšej Vysokej školy veterinárskej (VŠV), súčasnej Univerzity veterinárskeho lekárstva (UVL), sa popri pedagogickej činnosti začali venovať aj veterinárnej vede a výskumu. Proces tvorby inštitúcií na budovanie vedeckovýskumnej základne v tejto oblasti sa zavŕšil v roku 1970 založením Ústavu experimentálnej veterinárnej medicíny (ÚEVM) ako vedeckovýskumného pracoviska Slovenskej poľnohospodárskej akadémie, čím sa tak skompletizovala vedeckovýskumná základňa rezortu ministerstva pôdohospodárstva. Od jeho reorganizácie bol ústav priamo riadený ministerstvom poľnohospodárstva a výživy v súčasnosti ministerstvom pôdohospodárstva a zabezpečuje rozvoj rezortného výskumu v odbore veterinárneho lekárstva. ÚEVM ako štátna príspevková organizácia v druhej polovici 90. rokov na základe výsledkov domáceho i zahraničného auditu a legislatívnych úprav zmenil názov na súčasný VÚVM Košice, na čele ktorého stojí jeho riaditeľ - prof. MVDr. Imrich Maraček, DrSc.

Veterinárne vedy

Výskum a vývoj z hľadiska potrieb rezortu MP SR je hlavným poslaním tohto ústavu ako jediného rezortného profesionálneho štátneho výskumného zariadenia v odbore veterinárneho lekárstva na Slovensku. Jeho činnosť sa orientuje na štúdium chorobnosti zvierat, odhaľovanie ich etiológie, mechanizmov vývoja a priebehu chorobného procesu a epizootologických podmienok ich výskytu. Prednostne sa zameriava na tvorbu a ochranu zdravia hospodárskych zvierat. Sústreďuje sa na prevenciu ochorenia, na znižovanie priamych i nepriamych strát v rôznych typoch fariem za rôznych pôdno-klimatických podmienok s cieľom zlepšiť efektívnosť výroby. V odbore svojej pôsobnosti VÚVM rieši úlohy aplikovaného výskumu, vedecko-technického rozvoja a istú riešiteľskú kapacitu venuje aj úlohám základného a vyhľadávacieho výskumu. Nezabúda na poradenskú, realizačnú a edičnú činnosť, podieľa sa na riešení úloh vyplývajúcich z tematického plánu dvojstranných dohôd medzi štátmi v oblasti vedecko-technického rozvoja, integrovaných programov a ďalších zmlúv. Spolupracuje s vedeckými inštitúciami v zahraničí.

Prvé decénium

Vo vede, výskume a vývoji je prvé decénium, podľa riaditeľa Imricha Maračeka na VŠV, kde jednotlivé oddelenia a laboratóriá ústavu pracovali priamo v priestoroch katedier a kliník vysokej školy. Centrálne riadenie a koordinácia výskumu umožnili primerané postupné materiálno-technické vybavenie pracovísk a vytvorili sa podmienky na vyriešenie, obhájenie záverečných prác a odovzdanie výsledkov do praxe. V druhej polovici tejto dekády sa výskumný ústav stal koordinačným pracoviskom komplexnej úlohy štátneho plánu rozvoja vedy a techniky vo výskume ekonomicky závažných chorôb zvierat vrátane antropozoonóz. V druhej polovici 70. rokov presahuje riešenie niektorých výskumných problémov celoštátny rámec a ÚEVM sa stáva pracoviskom, ktoré má referenčné centrum RVHP pre besnotu a koordinačné pracovisko štátov združených v tejto medzinárodnej hospodárskej inštitúcii pre výskum vitamínovej výživy hospodárskych zvierat. V druhom desaťročí života ústavu nastal metodický pokrok, dobudovanie pracovísk.

V rokoch 1981 až 1985 bol koordinačným pracoviskom úlohy štátneho plánu základného výskumu v neinfekčných chorobách hospodárskych zvierat i výskumu úpravy a overenia vhodnosti použitia klinoptinolinu v živočíšnej výrobe. V druhej polovici tohto obdobia vedeckí a výskumní pracovníci ústavu riešili štvrtinu vecných etáp úlohy štátneho plánu republikového vedeckého programu v ochrane zdravia zvierat a životného prostredia v špecializovaných chovoch a vo voľnej prírode. Zvlášť pozoruhodné boli tematické zamerania na sarkocystózu oviec z hľadiska hygieny potravín a surovín, na rezíduá ťažkých kovov u voľne žijúcich zvierat a rýb a eliminácia dedičných chorôb z hľadiska prevencie a cytogenetiky. Napokon tretie decénium je charakteristické dvoma významnými faktormi. Dobudovali ústav, začali rekonštruovať priestory na vytvorenie experimentálneho strediska a profilovali sa v smere rozvoja biotechnológií. Ďalším kľúčovým faktom bola zmena spoločensko-ekonomického systému a reštrukturalizačné zmeny spojené s transformáciou na trhové hospodárstvo.

Vedecká práca

„Škoda, že doteraz dominuje reštrikcia a nedocenenie vedy i výskumu s trvalým nedofinancovaním vrátane perspektívnych biotechnológií,“ zdôrazňuje profesor I. Maraček. Dodáva však, že i napriek neprajným podmienkam dosiahli pozoruhodné výsledky výskumu v ostatnej dekáde svojho pôsobenia pri riešení piatich projektov financovaných grantovou agentúrou GAT, neskôr rezortným ministerstvom prostredníctvom agentúry SAPV, jedného vedeckého projektu a siedmich priamych zadaní. Od roku 1994 riešili 57 krátkodobých jednoročných úloh, ktoré mali charakter buď vyhľadávacieho, alebo overovacieho výskumu, prípadne slúžili na pomoc pri zavedení výsledku do praxe v rámci poradenskej činnosti. Pracovníci ústavu podali 67 zlepšovacích návrhov, ktoré boli aj prijaté, samotný ústav má deväť autorských osvedčení. Počas 30-ročnej existencie je zaregistrovaných aj 227 obhájených záverečných správ, publikovaných 688 vedeckých a 805 odborných príspevkov a prednesených viac ako 1800 referátov na domácich i zahraničných konferenciách.

V rámci edičnej činnosti vydávali v rokoch 1984 až 1994 Zborník vedeckých prác Ústavu experimentálnej veterinárnej medicíny. Jeho skončenie podmienilo obnovenie vydávania Slovenského veterinárskeho časopisu, jediného odborno-vedeckého a informačného časopisu veterinárnej komunity na Slovensku. Nedostatok finančných prostriedkov, ktorý inštitúciu sprevádza najmä v ostatných rokoch, má za následok nielen slabú ochranu práve duševného vlastníctva, ale brzdí aj intenzívnejší vedecký rozvoj. Napríklad v oblasti biotechnológií a ich uplatňovania vo veterinárnej medicíne sa začal asi pred tromi rokmi veľmi perspektívny program, ale, žiaľ, bol financovaný iba v prvom polroku 1997. Z toho dôvodu niekoľko veľmi perspektívnych výsledkov stojí na polceste, a to zahraničiu nasadilo ostrohy. Je preto takmer isté, že tak získajú pred nami náskok a prídeme aj o to, v čom sme mali prioritu.

Majú zvuk

Svetlou výnimkou sú výsledky výskumu oddelenia gnotobiológie a chorôb mláďat, a tu držia krok so svetovým trendom. Význam pre medicínu, a to nielen pre veterinárnu, ale aj humánnu, spočíva v tom, že testujú prípravky vytláčajúce antibiotiká z krmív ako rastových faktorov. Na tomto pracovisku sa vyvíjajú niektoré mikrobiotiká, prípadne iné substancie potencujúce účinok probiotík s mimoriadnym významom nielen pre hospodárske zvieratá, ale v sekundárnom slede aj pre verejné zdravie, pretože vynechaním antibiotík sa produkujú čistejšie potraviny. Podľa mnohých tvrdení je to napríklad jedno z východísk zníženia výskytu alergií. Na týchto modeloch sa dajú skúšať systémy stimulujúce vlastné obranné mechanizmy organizmu, práve v odhaľovaní alergických ochorení, čo je významné pre ľudskú medicínu. Ich molekulárno-biologické prípravky, najmä vo vzťahu k interferónu, majú tak isto medzinárodný zvuk, ale zatiaľ sa z rôznych dôvodov nenašiel seriózny domáci výrobca. Pre súčasné poľnohospodárstvo majú vypracované veľmi dobré metódy riadenej reprodukcie na chov oviec, no napriek tomu domáci poľnohospodári ich príliš málo aplikujú.

Ladislav Kulik