Vo firme reálnejšia úspešnosť

Najľahšie pre manažérov z krajín Európskej únie

Na základe osobných skúseností môžem povedať, že kde funguje trh - a šport je produktom v ňom - tam je rozdiel medzi manažérom v športe a vo firme menší. Na Slovensku, kde stále chýbajú finančné prostriedky a adekvátne neprichádzajú ani od televízií, je to určite komplikovanejšie a rozdiely medzi obchodným a športovým manažérom sú väčšie. Platí to aj vo sfére plánovania: kým vo firme možno produktivitu plánovať konzekventnejšie, v športovom klube môžu zranenia dvoch-troch hráčov plány naštrbiť. Povedané jednoduchšie, v športe sa ani pri dobrom plánovaní nemusí dostaviť efekt, kým vo firme či podniku je úspešnosť pravdepodobnejšia.

Športový manažér na rozdiel od firemného musí byť viac v teréne, chodiť po ihriskách aj na nižšie súťaže, komunikovať s hráčmi i funkcionármi klubov. Pre toho, kto tým-ktorým odvetvím žije, je táto práca aj relaxom, pretože pri nej spája príjemné s užitočným. Ideálne je, ak sa v osobe športového manažéra skĺbia bohaté praktické skúsenosti s teoretickými znalosťami. Preto považujem za najlepšie, ak sa na manažérsku dráhu vydá bývalý hráč, ktorý si štúdiom doplní svoje znalosti z praxe. V západných krajinách existujú špeciálne fakulty na výučbu športového manažmentu a vo veľkých kluboch je nevyhnutné, aby ich manažéri tieto školy absolvovali. Prirodzene, aj pre nich sú mimoriadne dôležité kontakty, tie si však časom vybudujú pri práci. Osobné sú bez diskusie výhodnejšie ako sprostredkované.

Zabehaný systém

Najpodstatnejší rozdiel v práci športového manažéra u nás a v zahraničí vidím v tom, že vo vyspelých krajinách ide už o zabehaný systém. Najľahšie sa pracuje manažérom z krajín Európskej únie, ktorí môžu hráčom ponúkať prácu bez akýchkoľvek obmedzení. Na tie naopak narážame my, ktorí pracujeme mimo teritória únie. Osobitne to pociťujeme na Slovensku, v novej a malej samostatnej krajine, a zo skúseností môžem povedať, že sa vo svojej profesii presadzujeme ťažšie, ako napríklad kolegovia zo susedného Poľska. Musím ešte pripomenúť, že vzťahy v cudzine sú čistejšie, ale nepísané zákony tvrdšie. Ak sa niekto pokúsi podviesť, stráca dôveru a v brandži sa stáva čiernou ovcou. U nás sme od „pracovnej čistoty“ ešte stále ďaleko.

Nesporne zaujímavé je postavenie futbalového manažéra v kolíske tohto športu Anglicku. Kumuluje sa de facto s trénerskou funkciou, hovorí však aj do ekonomiky klubu, rozhoduje o nákupe hráčov či vycestovaní na rôzne turnaje, z ktorých pokladnica profituje - veľké peniaze prináša najmä účasť na turnajoch v Ázii. Tento človek však súčasne určuje aj taktiku, ale tréningy už riadia jeho podriadení, ktorí sú odborne tiež primerane podkutí. Hlavný tréner - manažér sa obrazne nemusí vyzliekať z obleku. U nás manažéri nezasahujú do športového cyklu a ich úlohou je aj odbremenenie určitého kvanta povinností z pliec trénera.

Licencia FIFA

Momentálne som jediným licenčným manažérom FIFA, ktorých je dovedna vyše 600, na území Slovenska. Ako sa ním stať? Záujemca si najskôr musí podať žiadosť na národný zväz, v našom prípade SFZ a prejsť skúškami - jazykovými, otázkami prestupového poriadku, medzinárodného obchodného práva a stanov FIFA i UEFA. Ak kandidát obstojí, národný zväz pošle jeho žiadosť na FIFA, odtiaľ potom dostane formulár na zloženie tzv. finančného zabezpečenia vo výške 200-tisíc švajčiarskych frankov. Tieto peniaze adept nestráca, slúžia na zaplatenie eventuálnych finančných podlžností, ak by sa manažér do tejto situácie dostal.

Práca je to v každom prípade zaujímavá, spojená s ustavičným cestovaním, čo môžem dokumentovať tým, že z tucta mesiacov približne pol roka som mimo republiky. Najčastejšie v letných mesiacoch, keď sa realizujú prestupy hráčov do novej sezóny. Spôsob práce je prostý. Ak sa istý hráč ukáže v dobrom svetle, skontaktujeme sa s ním a snažíme sa zlaďovať kroky. Niekedy sa na nás priamo obrátia kluby so žiadosťou o určitý hráčsky typ. V množnom čísle hovorím preto, že nepracujem sám, ale so sieťou spolupracovníkov - v každej zemepisnej končine pracuje aspoň jeden - bez ktorých by bola efektivita práce nemysliteľná.

Množstvo pokusov

Za angažovaním hráča vždy stojí aj množstvo nevydarených pokusov, z desiatich sa dotiahnu do úspešného konca dva-tri prestupy. Špičkových hráčov, ktorých kvality sú overené, kluby nemusia pozývať na skúšky, manažér s nimi môže hneď hovoriť o finančných podmienkach transferu. Menej známi musia absolvovať skúšky u záujemcu, ale aj keď dopadnú dobre, nemusia byť „nohy v kopačkách“. Hráč nemusí byť spokojný s ponúkanými financiami, alebo si jednoducho zmenu dresu rozmyslí. Rokovania však často aj v týchto prípadoch pokračujú, hoci manažér nevie, aký bude koniec - vyhrá nakoniec ten s pevnejšími nervami.

Našich športových priaznivcov nepochybne zaujíma, ako je to s transfermi slovenských futbalistov. Pri uverejňovaní odstupného si môžu porovnať a vedia, že astronomické sumy za nich kluby neplatia. Domnievam sa však, že naši hráči sú kvalitnejší ako výška súm, aké za nich ponúkajú. Dôvod vidím v tom, že slovenský futbal je stále bez klubových i reprezentačných úspechov, ktoré hrajú významnú úlohu. Pevne však verím, že 2-3 hráči z úspešného tímu do 21 rokov sa v dohľadnom čase dostanú do kvalitných klubov. Odchody našich hráčov by sme chceli vykompenzovať možno už nasledujúci rok prílevom dobrých futbalistov z Afriky a verím, že sa to podarí.

Juraj Vengloš

licenčný manažér FIFA