Potreba naďalej liberalizovať

Clintonovo posolstvo ekonomikám krajín APEC

Bandar Seri Begawan (TASR) - Americký prezident Bill Clinton včera na summite Fóra pre ázijskú a tichomorskú spoluprácu (APEC) v Bruneji vyzval zúčastnených na zvolanie nového kola rozhovorov o globálnej ekonomike v čo možno najkratšom čase. B. Clinton dodal, že v roku 2001 už v tomto úsilí USA bude pokračovať jeho nástupca. „Neviem, kto tu bude budúci rok namiesto mňa,“ konštatoval Clinton pred poprednými svetovými predstaviteľmi zúčastňujúcimi sa na APEC. Napriek tomu však zdôraznil, že Al Gore aj George W. Bush sú odhodlaní znovu obnoviť rozhovory Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktoré sa pozastavili minulý rok v Seattli.

V Clintonovom poslednom prejave na summite APEC dominovali výzvy do budúcnosti, ako aj nostalgia za stretnutím, ktoré sa od roku 1993 konalo každý rok. B. Clinton apeloval na členské krajiny, aby pokračovali v otváraní trhov a v podpore pohybu investícii a kapitálu medzi nimi.

Dvadsaťjeden svetových lídrov reprezentujúcich krajiny, ktoré predstavujú dve tretiny svetovej populácie, sa v Bandar Seri Begawane zaviazali obnoviť svoj záväzok a pokračovať v rokovaniach o liberalizácii voľného obchodu. Čínsky prezident Ťiang Ce-min varoval zhromaždených pred globalizáciou, v ktorej by dominovali rozvinuté krajiny, v dôsledku čoho by sa ešte zväčšil rozdiel medzi severom a juhom. Čínsky prezident, ktorý vystúpil so svojím prejavom hneď po B. Clintonovi, zdôraznil, že APEC by sa mal vyvarovať chýb.

Na stretnutí v hlavnom meste Brunejského sultanátu sa diskutovalo aj o zvýšenom využívaní internetu. Americký prezident aj napriek predpovediam analytikov, ktorí sa domnievajú, že počet ľudí využívajúcich internet sa do roku 2005 strojnásobí, vyzval zúčastnených, aby pomohli zvýšiť toto číslo za nasledujúcich päť rokov na štvornásobok. Clinton vyslovil túto požiadavku v súvislosti s jeho želaním umožniť a sprístupniť náležité vzdelanie čo najširším vrstvám obyvateľstva.

V rámci summitu sa uskutočnilo aj stretnutie ruského a amerického prezidenta Vladimira Putina a Billa Clintona. Hlavnou témou ich rozhovoru bol najnovší návrh kremeľského lídra na radikálne zníženie početných stavov jadrových arzenálov Ruska a USA. Moskva i Washington majú v krátkom časovom horizonte zredukovať množstvo jadrových hlavíc pod minimálnu hranicu 1500 kusov.

Okrem toho sa očakávalo, že obaja politici budú na svojom štvrtom stretnutí v tomto roku znova hovoriť o plánovanom americkom Národnom systéme protiraketovej obrany (NMD). Predpokladom na realizáciu NMD je zmena ustanovení zmluvy o protiraketovej obrane (ABM) z roku 1972, čo však Moskva zatiaľ kategoricky odmieta.