CEFTA už len dočasným riešením?

Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA) musí síce prejsť reformou, no aj napriek tomu jej hrozí rozpustenie po vstupe jej členov do EÚ. Aspoň takýto názor má jej sedem členských krajín, ktorých predstavitelia (za slovenskú stranu najmä premiér M. Dzurinda a minister hospodárstva Ľ. Harach) sa už odvčera vo Varšave zaoberajú analýzou a rozvojom obchodno-ekonomických vzťahov, fungovaním a činnosťou organizácie v uplynulom období, stupňom liberalizácie pred začleňovaním sa do EÚ a prediskutovaním problémových otázok a sporov, ktoré sa prejavujú najmä v obchode s poľnohospodárskymi produktmi. Práve problematická oblasť obchodu s agroproduktmi v rámci CEFTA vyvoláva najväčšie vrásky a nahlodáva opodstatnenosť zoskupenia. Na jednej strane stojí SR, ČR, Maďarsko s postojom radikálnejšej a dynamickejšej liberalizácie trhu. Na druhej strane krajiny, kde agrosektor predstavuje výraznejšiu časť v ich hrubom domácom produkte, sú v uvoľňovaní obchodu opatrnejšie a zavádzajú obchodné bariéry v tejto oblasti voči ostatným krajinám CEFTA. A tak sa vytvorila paradoxná situácia, keď obchod v agrosektore niektorých krajín je v súčasnosti výraznejšie chránený ako pred založením CEFTA, dokonca aj clá na poľnohospodárske komodity v obchodných vzťahoch CEFTA s EÚ sú výrazne nižšie ako vo vnútri samej CEFTA.

Agenda schôdzky sa tak orientuje na využitie organizácie ako významného nástroja na prípravu členských krajín na integráciu do EÚ najmä v tom, že by mala „vyčistiť“ vzájomné obchodné vzťahy medzi členskými krajinami od potenciálnych konfliktov ešte pred vstupom do EÚ. „Nebolo by rozumné, aby sa CEFTA rozpustila pred vstupom týchto krajín do EÚ, potom však prestane mať svoje opodstatnenie,“ uviedol napríklad Ľ. Harach.

Cieľom signatárskych krajín (SR, ČR, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko, Rumunsko a Bulharsko) bolo vytvoriť v priebehu prechodného obdobia, teda do roku 2001, zónu voľného obchodu a prispieť k rozvoju svetového obchodu postupným odstraňovaním tarifných a netarifných prekážok. Na základe dohôd CEFTA Slovensko vo vzťahu k Maďarsku recipročne odstránilo od januára 2000 akékoľvek clá na oblasť priemyselných výrobkov. V zahraničnom obchode uplatňuje poľská strana v oblasti veľmi citlivých položiek (automobilový priemysel) colné sadzby až do roku 2002. V reakcii na poľský postoj ponechala aj slovenská strana clo pri veľmi citlivých položkách (automobilový priemysel, elektrické prístroje, minerálne a chemické hnojivá, plasty a podobne) do januára 2001. So Slovinskom má SR vzájomný obchod priemyselných výrobkov plne liberalizovaný. Clá v oblasti veľmi citlivých položiek s Rumunskom (motorové vozidlá) by sa mali zrušiť od januára 2001. Vo vzťahu k Bulharsku je zahraničný obchod SR plne liberalizovaný od roku 1999.

Slovensko dosiahlo v zahraničnom obchode s krajinami CEFTA za deväť mesiacov tohto roka aktívne saldo 30,626 miliardy Sk. Objem vývozu zo SR do týchto krajín sa na celkovom objeme exportovaného tovaru podieľal 30,1 %. Tovar dovezený zo štátov CEFTA na celkovom importe SR tvoril 21,4 %. Analytici predpokladajú ďalšie posilňovanie zahraničného obchodu SR s krajinami CEFTA najmä vďaka nízkym prepravným nákladom.

Za január až september 2000 objem slovenského exportu do členských krajín CEFTA v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1999 podľa údajov ŠÚ SR vzrástol o 31,3 % na 118,994 miliardy Sk a objem importu z krajín CEFTA stúpol o 10,1 % na 88,368 miliardy Sk. Najvyšší objem zahraničnoobchodnej výmeny SR tradične zaznamenala s ČR, kam exportovala tovar v hodnote 68,394 miliardy Sk, pričom z nej doviezla tovar za 60,733 miliardy Sk.

Aktívne saldo Slovenska s Poľskom vo výške 10,8 miliardy Sk je pritom druhým najvyšším prebytkom, ktorý Slovensko v spomenutom období dosiahlo vo svojej zahraničnoobchodnej výmene s druhou krajinou. Prebytok s Maďarskom vo výške 10,5 miliardy Sk je tretím najvyšším. Aktívne saldo s Českou republikou dosiahlo 7,7 miliardy Sk, s Rumunskom 2,2 miliardy Sk, so Slovinskom 1,5 miliardy Sk a s Bulharskom 870 miliónov Sk.

(Hd/TASR)