Nejde o účelový optimizmus

Šéfredaktor Hd P. Kasalovský oslovil tromi otázkami v závere októbra 22 osobností z hospodárstva. Dnes uverejňujeme odpovede Pavla Kinčeša, generálneho riaditeľa Slovenského plynárenského priemyslu, š. p., ktorý bol jedným z nominovaných na prestížne ocenenie Hospodárskeho klubu (NEF) Prominent ekonomiky 2000.

Ako vnímate hospodársku situáciu SR v závere storočia?

- Hospodársku situáciu Slovenskej republiky v závere 20. storočia je potrebné vnímať nie staticky, ale ako dynamický vývojový proces v strednodobej, resp. dlhodobej perspektíve. Z tohto hľadiska vnímam šance Slovenska v dlhšom časovom rozpätí ako dobré, ba veľmi dobré. Pritom určite nejde o účelový optimizmus! Moje tvrdenie a presvedčenie je založené na konštantných hodnotách - vzdelanosti a pracovitosti obyvateľov Slovenska - na druhej strane na dominantných priemyselno-komerčných veličinách, ako je Slovenský plynárenský priemysel, VSŽ (U. S. Steel), ropno-petrochemický komplex Slovnaft a mohutný chemický komplex. Tieto odvetvia boli schopné pružne sa prispôsobiť rozpadu RVHP a Československa, a z toho rezultujúcej straty tradičných trhov a nájsť si a úspešne preniknúť na základe inovovaných výrobných programov a aktívneho marketingu na nové trhy. A čo je azda najdôležitejšie, základy úspešného rozvoja hospodárstva položila po voľbách v roku 1998 nová vláda stabilizáciou v makroekonomickej oblasti, prísnou reštriktívnou fiskálnou politikou, úspešnými opatreniami na prílev priamych zahraničných investícií, cielenou podporou perspektívnych priemyselných odvetví a naštartovaním a úspešnou implementáciou systémového a konzekventného privatizačného procesu.

Aké opatrenia alebo právne normy treba prijať na to, aby sa výkonnosť slovenskej ekonomiky priblížila sile a tempám rastu ekonomík štátov EÚ skôr ako za tridsať-tridsaťpäť rokov?

- Nie som právnik, preto oblasť právnych noriem nechám na odborníkov z oblasti legislatívy. Priestor ankety tiež nie je dostatočný na detailné hodnotenie makroekonomických a mikroekonomických opatrení na zlepšenie výkonnosti slovenskej ekonomiky v celej potrebnej hĺbke a šírke. Myslím si však, že základným determinantom v ekonomickej a politickej oblasti je systémové a konzekventné „dotiahnutie“ privatizácie. Pritom je absolútne nevyhnutné vnímať privatizáciu nie ako cieľ, ale ako prostriedok na dosiahnutie cieľa - funkčnej, rozvíjajúcej sa a konkurencieschopnej ekonomiky Slovenskej republiky, založenej na princípoch trhového hospodárstva, pripravenej zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň občanom, dôstojné miesto Slovenska v rodine slobodných a demokratických národov a začlenenie slovenských firiem a podnikov do nadnárodných štruktúr v kontexte celosvetovej globalizácie. Jasné vlastnícke vzťahy sú zárukou, že sa existujúci potenciál bude využívať výhradne s cieľom maximalizácie zisku tak z hľadiska rentability investovaného kapitálu, ako aj potrebných vkladov do ďalšieho rozvoja. Kategorickým imperatívom je pritom transparentnosť privatizačného procesu, čo očakávajú tak potenciálni zahraniční investori, ako aj celá slovenská verejnosť. Len tak môže byť privatizačný proces nespochybniteľný a môže priniesť očakávaný okamžitý, ako aj dlhodobý prospech!

Čo by ste okamžite vykonali pre akceleráciu podnikateľskej sféry a stredného manažmentu vo vašej pôsobnosti, ale aj vo vašej brandži a vôbec v celej spoločnosti?

- Ide o veľmi komplexnú otázku, ktorá adresuje viaceré oblasti podnikateľských aktivít a má v sebe aj aspekty sociálno-psychologické a politické. Preto si dovolím stručne komentovať oblasť, kde sa ako manažér cítim „byť doma“, a to ľudský potenciál. Myslím si totiž, že alfou a omegou každého podnikateľského úspechu je schopnosť pracovať s ľuďmi, schopnosť motivovať ich k čo najlepším výkonom. Spolupracovníci sa musia stotožniť s víziou a poslaním firmy, rozumieť podnikovej kultúre a aktívne participovať na jej ďalšom formulovaní a aktualizácii. Základným princípom ich profesijného správania sa musí byť optimálna kombinácia individuálnej iniciatívy s tímovou prácou, čiže silný, vzdelaný, kompetentný a samostatne rozhodujúci a konajúci jednotlivec so synergickými efektmi v rámci úspešného pracovného tímu. Tí si musia byť vedomí, že ich postavenie vo firme, a tým vlastne aj v spoločnosti, teda ekonomická prosperita a kariérny postup, závisí v prvom rade od nich samých. Úspešnosť v najširšom ponímaní musí byť základným hýbateľom ďalšieho rozvoja.