Ekonomické opatrenia, ale...

Komentuje Eleonóra Bujačková

Diskusie o prijatých a pripravovaných krátkodobých i dlhodobých vládnych opatrení presne kopírujú „stranícke tričká“. Pritom viaceré z nich majú racionálny základ a nepredstavujú nič, čo by nepoznali aj vyspelé ekonomiky. Silná priemyselná loby, pokiaľ jej záujmy neobhajuje dostatočne príslušný minister, si nájde iné cesty. Za nejaký čas možno budeme kritizovať príliš rozsiahly vplyv veľkých firiem na vládnu politiku, ale v súčasnosti môže byť ich podnikateľský, pragmatický pohľad na ekonomickú situáciu pozitívny. Ak sa prejaví v tom, čo dlhé roky oslabenej slovenskej ekonomike doteraz chýbalo: v účinnej ochrane domáceho trhu s použitím všetkých regulárnych opatrení a v efektívnej podpore exportných aktivít, financovaním začínajúc a využitím politických a diplomatických ciest končiac.

Prosperita veľkých firiem by mala mať pozitívny vplyv aj na životaschopnosť stredných a malých podnikov. Práve tento sektor, ktorý je nielen v krajinách so Slovenskom porovnateľných, ale aj vo veľkých štátoch, významným a najmä pružným pilierom hospodárstva, sa dnes nezaobíde bez pomoci štátu. Akékoľvek opatrenia v ochrane trhu, podpore vedy a výskumu, preferenciách domácich firiem pri zadávaní verejných zákaziek atď. sú nepochybne dôležité. Hlavným problémom stredného sektora ekonomiky sú financie. Ak veľké podniky nemajú s financovaním svojich aktivít neriešiteľné problémy, v menších firmách, medzi ktoré patria aj podniky s niekoľkými stovkami zamestnancov, nie sú peniaze na prevádzku, o modernizácii nehovoriac. Riešenie pritom nie je v problematickom vyzývaní veľkých bánk na väčšie pochopenie ani v zatiaľ vzdialenej budúcnosti funkčného kapitálového trhu. Ak jedným z často využívaných ekonomických opatrení je krátenie rozpočtu, potom pasáž venovaná systémovým krokom by mala obsahovať zvýšenie výdavkov na podporu priemyslu. Či už garanciami za úvery alebo formou priamych subvencií štátu na rozvoj verejných statkov. Prostriedky vynaložené na infraštruktúru, podporu reálnych exportných aktivít alebo nahradenie exportu porovnateľnou domácou produkciou by zrejme vyvolali momentálny dlh. V dlhodobom meradle sa vďaka budúcim daňovým odvodom stávajú príjmom, nie zadlžením budúcich generácií. Doterajší priebeh ekonomickej transformácie priniesol rekordne rýchly rozvoj služieb, najmä obchodu. Ale aby bolo dlhodobo možné obchodovať, treba najskôr tovar vyrobiť. Po rokoch obchodovania by teda mali „nastúpiť“ roky výroby.