Keď autobus je bytom

Objednávková výroba je pre solventnejších

V roku 1998, rok po prípravnom období, keď zabezpečovali vstupný kapitál na nevyhnutné investície, materiálovú základňu a personálne obsadenie, začala firma SlovBus Nové Mesto nad Váhom s výrobou overovacej série autobusov. Zmontovali prvé autobusy, ktoré sa homologizovali a následne na to firma získala osvedčenie o technickej spôsobilosti. V roku 1998 - 1999 sa tak vyrobilo 17 kusov, ktoré zakúpili jednotlivé podniky Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) na základe rozhodnutia vlády. O rok neskôr sa situácia skomplikovala, pretože autobusy sa nekupovali a v tendri, vyhlásenom v tomto roku, bola úspešná Karosa, pretože podnikom ponúkla výhodný splátkový kalendár. „Začali sme sa teda orientovať iným smerom,” konštatuje riaditeľ SlovBusu Ing. Mikuláš Tancár. „Zhotovili sme turistický diaľkový autobus a autobus na stlačený zemný plyn. Prvý z nich je už homologizovaný a dokonca ho už aj privátny dopravca Pivovar Heineken Hurbanovo s priaznivým ohlasom využíva,

autobus na plyn

je v súčasnosti v SPP v Bratislave, kde sa vykonávajú homologizačné skúšky. Na rozdiel od iných autobusov, ktoré sa na plyn prerábajú, tento nie je provizórne upravený zo starého na nový, ale účelovo takto špecializovaný.”

Aby firma vo svojich podnikateľských zámeroch pokročila, začala sa orientovať na objednávkovú výrobu autobusov, podľa osobitných požiadaviek zákazníka. Zohľadňujú nielen farebné zladenie, druh sedadiel, zabudovanie chladničky, televízneho prijímača a ďalšie interiérové vybavenie, ale aj druh paliva, čo je v dnešnej situácii, keď sú pohonné látky čoraz drahšie, veľmi aktuálne. Až 80 % výbavy je štandard, zvyšných 20 % tvoria špecifické nadštandardné požiadavky. Takýto autobus majú napríklad pretekári Matadoru Púchov. V klasických rozmeroch autobusu, na aký sme zvyknutí, sa okrem štyroch miest na sedenie a miesta pre vodiča nachádza sprcha, sociálne zariadenie, televízor, vybavená minikuchynka, lôžka na spanie, ale hlavne pojazdná garáž pre pretekárske vozidlo, slúžiaca aj ako opravárenská dielňa. Klasický autobus stojí cez tri milióny korún, špeciálne upravený a vybavený, samozrejme, viac.

V súčasnosti sa vedenie novomestskej spoločnosti SlovBus začalo intenzívnejšie orientovať na východné trhy, kde je záujem aj o autobusy na stlačený

zemný plyn.

V tomto smere sa práve teraz vedú podstatné rokovania s vytypovanou firmou, ktorá by dovezené komponenty kompletovala. Presadzujú sa aj na českých trhoch vďaka motorom Liaz, na rozdiel od Karosy, ktorá používa motory Renault, pri ktorých sú servisné služby finančne náročnejšie. „Samozrejme, že sa budeme aj naďalej uchádzať o slovenský trh. Našou stratégiou v súčasnosti je získanie finančnej spoločnosti, prostredníctvom ktorej by sme mohli poskytnúť dopravným spoločnostiam a iným subjektom ústretový splátkový kalendár na obdobie dvoch až piatich rokov za prijateľnú mieru úroku.” Výhodou výrobno-montážneho procesu je, že na kompletizáciu využíva slovenských subdodávateľov, a tak nemusí vo veľkom investovať do výroby. O to viac však stoja samotné homologizácie, keďže ide o výrobok, ktorý zabezpečuje prepravu osôb v hromadnej doprave, podlieha prísnym európskym predpisom bezpečnosti a ďalším kritériám na brzdy, exhaláty a pod., na ktoré nie je možné získať výnimky. Podľa predstáv vedenia by chceli dosiahnuť ročnú výrobu

dvesto kusov

autobusov, čím by len vo vlastnej firme zamestnali tri stovky pracovníkov. Nehovoriac o tom, ako by oživili a rozšírili výrobu vo firmách, ktoré im dodávajú jednotlivé komponenty. Navyše, tento projekt by mal šancu rozbehnúť sa bez finančnej podpory štátu či iných dotačných injekcií. Najväčšie perspektívy však M. Tancár vidí práve v autobusoch na stlačený zemný plyn. „Sú nielen lacnejšie na prevádzku, ale výrazne chránia životné prostredie, predstavujú vysoko ekologickú prevádzku. Len čo získame homologizáciu, ihneď sa pustíme do výroby, pretože už dnes máme viac ako desiatku záujemcov o tieto autobusy na Slovensku i v Česku. Kapacitne sme pripravení vyrábať viac aj v oblasti klasických autobusov. Keby nám vyšlo len 10 % aktivít, ktoré sledujeme, splnili by sa naše predstavy o podnikaní. Nepýtame nič, len chceme predávať autobusy za prijateľné ceny.”

Zora Petrášová