Slnko má energiu, z ktorej čerpá

Majster slovenskej opernej a svetovej scény Peter Dvorský pred niekoľkými dňami vystúpil v bratislavskom kostole sv. Vincenta de Paul. Pri tejto príležitosti opäť očaril, hoci trochu unavený a náhlivo vzdialený z Viedne, kde v čase nášho rozhovoru skúšal Toscu. Takže Peter Dvorský nekončí, ba naopak...

„Tieto dni sa nesú v znamení slávnej Puccinyho opery Tosca. Niekoľko dní ju skúšam v Prahe a zároveň aj vo Viedni s vynikajúcou juhoamerickou speváčkou Salazar, s ktorou nedávno spieval aj Placido Domingo a Luciáno Pavarotti. (Tosca vo Viedni mala premiéru 13. 11. a v Prahe bude 25. 11.),“ povedal nám majster Dvorský. Po premiérach Toscy, ako povedal, budú nasledovať krásne vianočné koncerty – 3. decembra s Monserat Cabalé v bratislavskom SND a 17. decembra v Smetanovej sieni v Prahe má veľký adventný koncert.

V prvom roku tretieho milénia oslávite svoju päťdesiatku. Ako a čím vstúpite do nového tisícročia?

- Jeho začiatok bude v znamení exotickej dovolenky. Chcel by som ho prežiť v pohode, relaxe a najmä v teple, lebo teplo milujem. Desím sa totiž bratislavskej zahmlenej a usmoklenej zimy. Pretože ma čaká moja osobná premiéra Othella, tak od 10. januára sa budem tvrdo pripravovať v Bratislave, a potom v USA. Toto predstavenie bude mojím významným vstupom do tretieho tisícročia a možno, keďže sa blížim k päťdesiatke, aj osobným vstupom do iného, vážnejšieho repertoáru.

Bilancujte aspoň stručne vašu bohatú umeleckú činnosť.

- Z rukáva nevysypem čísla, ale určite mám za sebou viac ako 1500 predstavení, do čoho nerátam menšie koncerty. Keby som mal charakterizovať uplynulé roky, mohol by som povedať, že hodne sa mi podarilo urobiť, ale myslím si, že mohlo byť toho ešte viac. O to intenzívnejšie mám teraz chuť do ďalšej práce. Pre mňa sú však najvzácnejšie prvé vstupy do opery.

Aké boli?

- Neskutočne kúzelné, a tak imaginárne... Spomínam si, ako ma prijímali moji starší kolegovia, z ktorých mnohí, žiaľ, už nežijú, s akým obrovským rešpektom ma ako mladého vnímali a ja ich. Spomínam si na Gustáva Pappa, Juraja Martvoňa, pani Martvoňovú, Vojtecha Šrenkela a ďalších. Stretol som sa aj s inými velikánmi. Spieval som s najväčšími dirigentmi na svete a aj dnes spievam s osobnosťami, ale nikdy nezabudnem na začiatky. Ak mám byť úprimný, všetkému tomu je na vine moja profesorka Černecká, ktorá ma nesmierne krásne a citlivo viedla. Ešte dnes k nej chodievam s niektorými postavami, aby som sa jej zdôveril s čiastkovými problémami. Lebo my speváci sa ustavične niečomu musíme učiť. Sme síce technicky vybavení, vieme čo nás čaká, ale vždy sú niektoré menšie, hoci aj príjemné úskalia, ktoré treba prekonať.

Čo si ešte môže umelec vášho formátu želať?

- Určite som ešte všetko nedosiahol. Hlavne by som chcel plánované postavy stvárniť v pohode, aby som spieval s radosťou ako dosiaľ. Mám ešte veľa predsavzatí a päťdesiatka nie je vek, aby si človek povedal: No, čo už s tým životom... Treba ho vziať za pačesy a ísť ďalej. Je to zrelý vek na to, aby som mohol sám sebe ďalej dokazovať, že mám tie kvality, na ktorých som roky tvrdo pracoval. Bude to však závisieť od kondície a celkovej dispozície, a preto plánujem aj ten únik za teplom. Som dieťa Slnka a Slnko je pre mňa večná energia, z ktorej čerpám.

Vladimír Turanský