Práva daňových subjektov

Informačná povinnosť daňových orgánov voči občanom

Jedným z predpokladov na spoluprácu správcu dane s daňovým subjektom pre kvalitný vzťah, postavený na vzájomnej dôvere a vzájomnom dialógu, sú jasne stanovené a chránené práva daňových subjektov. Vypracované a publikované práva daňových subjektov sú potvrdením úsilia daňovej správy, a teda aj štátu, tieto práva zaručiť. Práva daňových subjektov je potrebné chápať v širšom kontexte ľudských práv. Medzinárodné dohody, ktoré jednotlivé krajiny prijímajú a záväzky, ktoré krajinám z nich vyplývajú, zaručujú základné práva. Sú to konvencie o ľudských právach, akými sú napr. Charta Organizácie spojených národov, Medzinárodná dohoda o ľudských a politických právach, Európska dohoda o ľudských právach.

K základným právam patrí napríklad právo daňových subjektov na aktuálne informácie o činnosti daňového systému, o spôsobe, akým sa stanovuje daňová povinnosť, právo podať odvolanie. Úlohou daňovej správy je minimalizovať prípady, v ktorých nedošlo k splneniu daňovej povinnosti z dôvodu, že daňové subjekty nepochopili príslušnú legislatívu alebo že nemali dostatok informácií. Daňové orgány môžu túto svoju informačnú povinnosť voči daňovým subjektom splniť rôznymi spôsobmi, napr. poskytovaním informácií prostredníctvom bezplatnej telefónnej linky, vypracovaním postupov slúžiacich ako návod na vyplnenie daňového priznania, informujúcich o možnosti uplatnenia daňových úľav, odpočtov, o fungovaní daňového systému.

Právo odvolať sa voči rozhodnutiam daňových orgánov platí pre všetky daňové subjekty a takmer na všetky rozhodnutia daňových orgánov. V podstate je možné sa odvolať na všetkých stupňoch daňových orgánov. Ak daňové subjekty nesúhlasia s výsledkami odvolacieho konania, môžu sa obrátiť na súd. Súdy rozhodnú, či vydané rozhodnutia daňových orgánov boli v súlade so zákonom a príslušnými administratívnymi predpismi. V niektorých krajinách sú zriadené aj špeciálne daňové súdy. Tiež sa môžeme v niektorých krajinách stretnúť s funkciou ombudsmana, nezávislého odborníka, ktorý zabezpečuje, aby daňové orgány neprekročili svoje právomoci a ktorý kontroluje ich rozhodovanie. V SR sa tiež uvažuje v novej právnej úprave ústavy so zakotvením inštitútu ombudsmana.

K základným právam patrí aj právo istoty, ktoré znamená, že daňové subjekty majú právo na istotu pri očakávaní daňových dôsledkov svojej činnosti. Zložitý daňový systém, ktorý sa ustavične mení, túto situáciu komplikuje. Značný stupeň istoty dosiahnu daňové subjekty vtedy, ak sú zákony jasne a dôkladne formulované tak, že im rozumejú. Daňové zákony by nemali byť retroaktívne.

Všetky daňové subjekty majú právo očakávať, že daňové orgány nebudú zbytočne zasahovať do ich súkromia. V praxi to znamená vyhýbanie sa zbytočným návštevám, požadovaniu informácií, ktoré nie sú potrebné pre správne stanovenie daňových povinností. Vo väčšine krajín platia prísne pravidlá pre vstup do domácností, rovnako platia prísne pravidlá pri získavaní informácií od tretích strán, ktorými sú napr. zamestnávatelia, banky, poisťovacie spoločnosti.

Základným právom je tiež právo na zachovanie daňového tajomstva, ktoré znamená právo na zachovanie mlčanlivosti o záležitostiach daňových subjektov a nezneužití týchto informácií. Zákony stanovujú sankcie daňovým úradníkom za zneužitie informácií.