Základné zásady konania

Práva, povinnosti a ich záruky zakotvené v legislatíve SR

Základné práva občanov a záruky ich dodržiavania sú zakotvené v Ústave Slovenskej republiky. V ústave je zaručené, že každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ďalej sa v ústave zaručuje, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Z ďalších základných práv, ktoré sa ústavou zaručujú, sú napríklad: právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, zneužívaním údajov o svojej osobe, na listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností, rovnako aj tajomstvo správ podávaných telefónom alebo iným podobným zariadením, právo na informácie. Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, má právo na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, všetci účastníci sú si v konaní rovní, každý má právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.

V slovenskej legislatíve nie sú práva daňových subjektov upravené listinou alebo deklaráciou, ale základné zásady daňového konania sú ustanovené v zákone č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorý procesne upravuje konanie vo veciach daní, poplatkov, pokút, penále, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu alebo rozpočtu obce.

Základnými zásadami daňového konania podľa zákona o správe daní a poplatkov sú:

V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej na určenie alebo vybratie dane.

Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.

Okrem týchto základných zásad sú v zákone ďalšie ustanovenia, ktoré zakotvujú priamo alebo nepriamo práva daňových subjektov.

Daňové tajomstvo

Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním. Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s ním. Daňový subjekt má právo na zachovanie daňového tajomstva.

Doručovanie

Daňový subjekt má právo na doručenie písomnosti do vlastných rúk, ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou.

Odvolanie

Odvolacie konanie je dôležitou oblasťou správy daní. Jeho účelom je zaistenie vysokého stupňa právnej ochrany daňových subjektov. Proti určeniu dane správcom dane sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. Všeobecne platí, že odvolanie sa musí podať v rámci určitého časového limitu a podané odvolanie musí mať zákonom predpísané náležitosti. Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté. Odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Do času, pokiaľ nie je o odvolaní rozhodnuté, môže odvolávajúci sa údaje svojho odvolania doplňovať a pozmeňovať. Odvolanie nemá odkladný účinok, s výnimkou tých odvolaní, o ktorých tak ustanovuje zákon (napríklad odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty).

Zákon ustanovuje, že je možné podať odvolanie aj proti ďalším rozhodnutiam správcu dane, napríklad proti rozhodnutiu o zastavení konania, proti rozhodnutiu o uložení pokuty, proti výzve na dodatočné splnenie daňovej povinnosti, proti rozhodnutiu o zabezpečení tovaru, proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci, proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovu konania, proti novému rozhodnutiu vo veci v rámci obnovy konania, proti rozhodnutiu o oprave alebo zrušení vyrubenej dane.

Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov a ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom odvolací orgán všetky ostatné dotknuté daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili.