Koruna včera korigovala straty

Straty na eure, ktoré slovenská koruna utŕžila v stredu, včera korigovala. Tak ako v stredu prevládla konverzia korún do devíz, včera to bolo naopak. Ďalší vývoj kurzu slovenskej meny oproti spoločnej európskej bude zrejme poznamenaný blížiacim sa koncom roka. Vtedy sa nielenže viac dováža zo zahraničia, ale najmä viac platí, takže je pravdepodobné, že bude väčší záujem o konverziu korún do devíz než naopak. Vzhľadom na to je málo pravdepodobné, že zahraniční investori budú špekulovať s posilnením koruny. Ak uvážime, že úrokový diferenciál je relatívne malý, zahraniční investori budú z nášho trhu odchádzať. Skúsenosti s emerging markets z posledných rokov túto domnienku potvrdzujú. Včerajšie predaje devíz do korún pomohli jej kurzu oproti euru - slovenská mena získala na eure 5 halierov. čo je o niečo menej, než stratila v stredu. Pritom s otvorením trhu sa koruna najskôr značne posilnila, vzápätí však korigovala. Straty však neboli príliš veľké, pretože aj oslabenie sa neskôr korigovalo a koruna sa oproti euru stabilizovala a končila na 42,730 Sk/1 EUR (devíza stred).

Vývoj kurzu slovenskej meny oproti americkej bol - tak ako vždy - v značnej miere v réžii svetových trhov. Koruna sa v pokojnom obchodovaní pohybovala tesne pod päťdesiatkorunovou hranicou za dolár, keď zatvárala na 49,825 Sk/1 USD a 21,802 Sk/1 DEM, takže oproti bývalej centrálnej parite bola v depreciácii 28,62 %. Doláru sa napriek tomu, že výsledok amerických volieb stále nie je definitívne známy, relatívne darilo. Je síce pravda, že Bush mierne na Floride vedie, ale definitívne výsledky sú zatiaľ vzdialené. To bol zrejme aj najvážnejší dôvod, aby FED na svojom zasadnutí nemenil základné úrokové sadzby. Ekonomický rast v USA sa síce spomalil, avšak to podľa FED nestačí na vyhlásenie víťazstva v boji proti inflácii. Tá napriek miernejšiemu dopytu a tvrdším podmienkam na finančných trhoch zostáva aj naďalej najväčšou ekonomickou hrozbou. Väčšina analytikov sa zhoduje v tom, že so znižovaním úrokových sadzieb začne FED až na budúci rok, aby zabezpečil mäkké pristátie americkej ekonomike.

Sila americkej ekonomiky spočíva aj v tom, že je schopná rýchlejšie „rozmeniť na drobné“ výsledky vedy a výskumu a využiť ich vo výrobe. Aj to je jedným z dôvodov zámeru vytvoriť spoločný priestor pre európsky výskum, čo sa považuje za veľkú šancu vyrovnať sa vedeckým výsledkom dosiahnutým v USA, ale aj v Japonsku. Pozoruhodné je, že prím v amerických výskumných tímoch zaoberajúcich sa nielen základným, ale aj aplikovaným výskumom vrátane informatiky nehrajú Američania. S inflačnými tlakmi sa boria aj Briti. Priaznivý vývoj na trhu práce a silná libra ich znižujú, takže britská ekonomika by sa mala stabilizovať pri raste asi 2,5 %. Vysoká miera inflácie je aj v krajinách EMÚ - 2,8 % v septembri, čo je vysoko nad cieľovými 2 % Európskej centrálnej banky -, avšak ani to spolu so spomalením ekonomického rastu v eurozóne neprimalo ECB zmeniť základné úrokové sadzby. Najbližším krokom by malo byť zrejme ich zníženie.

Anton Legéň