Korutánsko, krajina hôr a jazier

Celkové príjmy Rakúska z turistiky v roku 1999 boli 200 miliárd šilingov

V princípe nemám rád statické opisy krás jesene. Padajúce lístie, tisíce farieb či ranné mrazy izolované od príhod, dojmov a skúseností sotva niekoho oslovia. „Nikdy som nenavštívil Ameriku, ale viem si predstaviť, že príchod jesene a zimy je všade rovnaký... všetci sme deti Zeme,“ povedal Aleksander Aleksandrov, sovietsky kozmonaut, po návrate z orbity. To je teda už „iné kafé“: jeseň je pekná, dôverná a má to myšlienku. Americkú spisovateľku Sue Graftonovú zasa vyčíňania jesene vracajú do detstva. „Opäť máme osem rokov a všetko je možné,“ píše trochu nostalgicky. A v príkladoch by sme mohli pokračovať. Ide o mimoriadne inšpiratívne ročné obdobie.

Avšak, ako na truc, prvý pohľad na slnečný korutánsky október mi pripomenul obrazové tapety v detských izbách či malomeštiackych krčmičkách. Presne tie isté stromy, tráva, obloha a potôčik. S jedným podstatným rozdielom. O gýči sa v prípade Korutánska hovoriť nedá. Všetko je (až na zopár plastových figúrok) neuveriteľné skutočné a pôsobivé. Umocňuje každý zážitok, aj ten najbanálnejší.

Cesta do Obervellach

Cesta do horskej dedinky Obervellach v momente odstráni všetky predsudky. Hoci človek posledné mesiace počúval o Korutánsku najmä v súvislosti s nacionalistom Haiderom, rozmýšľať o ňom sa mi v tejto scenérii zdalo byť neprimerané. Dokonca aj početné malé hydroelektrárne, vsunuté medzi lesmi, rozhádzanými domčekmi a kravami na paši, len na chvíľu pripomenú všetky tie blokády, demonštrácie a protesty súvisiace s Temelínom. Akákoľvek konverzácia na tému sa odbaví niekoľkými vtipnými poznámkami. Ľudia sú tu priami a pracovití. Naozaj neviem, čo cítia voči cudzincom. Turistov si však vážia a sú k nim milí. A títo im to odplácajú.

V roku 1999 zaznamenali v Rakúsku rekordných 53 mil. prenocovaní, pričom príjmy z turistiky sa pohybovali okolo 200 miliárd šilingov. Prvé odhady na tento rok ukazujú, že by mal byť ešte lepší. Odborníci vysvetľujú úspech našich západných susedov najmä investíciám do turistickej infraštruktúry a premyslenou marketingovou stratégiou. Korutánsko je podľa príjmov z turistiky na štvrtom mieste medzi spolkovými krajinami. Asi päťdesiat percent turistov prichádza sem z Nemecka, tridsať percent je domácich. Dosť hostí je zo Slovinska a z Talianska, s ktorými Korutánsko hraničí. „Máme menej slovenských turistov, akoby sme si želali,“ hovorí Martina Scrube z Kärnten Werbung Marketing & Innovationsmanagement GesmbH.

Zaujímavé je, že v lete je tu vyššia návštevnosť ako v zime. Pritom v 12 hlavných lyžiarskych strediskách je vyše 800 kilometrov zjazdoviek a vyše tisíc kilometrov bežeckých tratí. Ibaže Korutánsko nie je iba o lyžovan9. Z takmer 1300 jazier asi 200 sa vyznačuje sýtomodrou farbou, výnimočnou čistotou vody a sú ako predurčené na kúpanie. Okrem toho dovolenka vedľa niektorých z týchto jazier je prestížnou záležitosťou so všetkými kultúrnymi a spoločenskými podujatiam, ktoré k tomu patria. Pri jazero Wörter tak časť leta trávia takí prominenti ako miliardár Friedrich Karl Flick, nestarnúci spevák Udo Jürgens či tenisová hviezda Thomas Muster. Raritou je aj najvyššie položené jazero Wiessensee s nezvyčajne bielym okrajom. Voda totiž obsahuje veľké množstvo vápnika, a tento sa usadzuje na brehoch. Okrem toho 8 kilometrov krištáľovo čistých riek ponúkajú celý rad príležitostí na kanoistiku, rafting a ďalšie vodné športy. Údolia riek Dráva a Möll a ďalších sú navyše známe aj svojimi cyklistickými dráhami. Na svoje si prídu aj rybári, ale aj gurmáni: jednou zo špecialít tunajších riek je kaviár, typický svojou oranžovou farbou. No a nakoniec vysoké pohoria vrátane najvyššieho rakúskeho vrchu Grossglockner sú lákadlom nielen pre horolezcov, ale aj pre všetkých milovníkov hôr.

Horská dedinka

Do Obervellachu prichádzame podľa plánovaného časového rozpisu. Horská dedinka so štýlovými domčekmi, hlavnou ulicou a niekoľkými obchodíkmi. A príjemným hotelom, v ktorom sa ubytujeme a kde nám na uvítanie podajú schnaps a „malé“ občerstvenie vo forme studeného jedla - porcia by sa so zveličením objemovo dala prirovnať švédskemu stolu na narýchlo zvolanej tlačovej besede. Predstavujem si, ako asi tuhý nápoj a objemné jedlo dobre padne, keď sa človek vráti z lyžovania. Či už z neďalekého Mölltaler ľadovca, kam vedie najdlhšia podzemná lanovka (to nie je tá nešťastná vyhorená podzemná lanovka) a kde sezónna trvá od októbra až do júna, alebo aj z ďalších korutánskych lyžiarskych stredísk.

A nie iba z lyžovania. Každé z korutánskych centier je niečím výnimočné. Oblasť okolo najvyššieho vrchu Rakúska - Grossglockneru - ponúka okrem lyžiarskych vlekov, na ktoré nečakáte ani chvíľu, možnosti lezenia na ľadovci a zmrznutých vodopádoch, ale aj možnosť spoznávať na lyžiach najvyšší vrchol s miestnym vodcom. Ďalej Bad Kleinkirchen, na ktorého svahoch sa do tajov zjazdového lyžovania zasväcoval neskorší olympijský víťaz Franz Klammer, je známy aj termálnymi kúpaliskami . Zo zjazdovky sa tu chodí priamo do termálneho bazéna. Turistický región Nockberge s lyžiarskou oblasťou Turracher Höche sa zasa pýši unikátnou atrakciu - jedinými orientálnymi kúpeľmi v Alpách. V Katschbergu, na hranici medzi Korutánskom a Salzburgom, nájdeme ľadové ihrisko a sánkarskú dráhu vo výške 1650 metrov a možnosť využitia konského lyžiarskeho záprahu. Početné jazerá sa v zime stávajú obrovskými prírodnými klziskami a strediskami najunikátnejších športov a zábaviek na ľade. A potom Villach s liečivými kúpeľmi. „Ak máte problémy so zažívacím ústrojenstvom, niet lepšieho miesta pre vás,“ tvrdia znalci. Súčasťou liečebnej kúry je pritom mimoriadne zaujímavá diéta - dva týždne na chlebe a víne. Dobrú chuť a hlavne na zdravie.

Sedliakova chata

Na kopec vedie úzka, kľukatá cesta. Šofér však zákruty zvláda s prehľadom a patričným sebavedomím. Odmena na vrchu je dúšok romantiky: západ slnka nad jesennou kopcovitou krajinkou. Inak prostredie je idylické: drevené masívne stoly a lavičky pred chatou, deti, mačky... Blížiaca sa noc a vysoká nadmorská výška sa premietajú do teploty. Zohrieva nás varené víno, ale aj pohľad na holé plecia dievčat, ktoré nám ho podávajú. Hory zrejme zoceľujú. V chate je však útulné, dôverné prostredie. Teplo kozuba a nejaké to promile vypitého alkoholu rozprúdia náladu a diskusiu. A otvoria apetít, bez ktorého by sa bohatá nádielka jedál sotva dala zvládnuť.

Samozrejme, posedenie v horskej chate nie je jediným spôsobom ako stráviť večer a zabaviť sa. Obľúbené sú napríklad kaviarničky v oblasti jazera Millstätter See, ako aj v iných korutánskych strediskách. Originálnejšie sú však tradičné sezónne podujatia, ktoré sú lákadlom pre väčší počet turistov - či už ide o snehový a ľadový festival na Mölltaler ľadovci s najvyššie položenou plážovou párty v Rakúsku, spievanie hviezd v Heiligenblute, preteky psích záprahov v Talbodene s večerným grilovaním a nočným vandrovaním, syrový karneval v Kötschachu alebo slávnosti snehuliakov v Hermagor.

Olympijský víťaz

Reštaurácia vedľa lyžiarskeho svahu na ľadovci Mölltaler, čas obeda. Hlúčik ľudí zoskupených okolo baru, nie však v rade na nápoje. Organizácia práce je na dostatočne vysokej úrovni, takže rady nie sú, aj napriek veľkému počtu ľudí. Rakúšania však zbožňujú lyžovanie vo všetkých formách a v televízore umiestnenom nad barom práve dávajú otváraciu súťaž Svetového pohára. Tuším obrovský slalom žien alebo niečo podobné. Pozerajú do samého konca, hoci sa rakúskym pretekárkam zrejme nedarí podľa predstáv fanúšikov.

Len niekoľko metrov odtiaľ stojí živá legenda, ktorá nesklame. Olympijský víťaz z roku 1976 a 25-násobný víťaz svetového pohára Franz Klammer s príznačným úsmevom rozdáva autogramy a rozpráva sa s turistami. Jeden z mála športovcov, ktorý si udržiava vysokú popularitu aj po skončení aktívnej kariéry. Korutánsko ročne do reklamy a marketingu investuje 40 mil. šilingov, časť týchto peňazí ide práve Franzovi Klammerovi. Jeho meno sa stalo obchodnou značkou. Avšak značkou, ktorá zaberá. „Mojimi obľúbenými aktivitami sú lyžovanie, golf, cyklistika. Poskytovanie rozhovorov je pre mňa prácou. Avšak prácou, ktorá ma baví - rád sa stretávam s ľuďmi a rád odpovedám na otázky. Baví ma propagovať Korutánsko, keďže sa s tým môžem stotožniť. Robím iba veci, s ktorými sa stotožňujem,“ vysvetľuje Klammer, ktorý na akcii, akou je otváranie lyžiarskej sezóny na ľadovci, jednoducho chýbať nemôže. Na námietku, že bývalí športovci sa často vyberajú na trénerskú cestu, rakúska legenda hovorí: „Keď som skončil aktívnu kariéru, nemal som chuť venovať sa trénerstvu. Neskôr som mal už toľko aktivít, že trénerskú kariéru som jednoducho robiť nestíhal.“ Súčasné aktivity F. Klammera sa však neobmedzujú len na propagáciu Korutánska, ale aktívne bojuje aj za čistejšie životné prostredie. „Lyžiarske strediská, ktoré už existujú, netreba zrušiť, treba ich zveľaďovať, ale netreba zakladať nové. Pokiaľ však ide o životné prostredie, presadzujem aj názory, ktoré sa netýkajú priamo lyžovania či turistiky. Som napríklad odporcom atómovej energie a bojujem proti jadrovej elektrárni v Temelíne, ktorej spustenie podľa mňa nie je v poriadku,“ hovorí olympijský víťaz.

Na svahu

Rad na sedačkovú lanovku, ktorá nás vyvezie na výšku vyše 3000 metrov. Októbrové lyžovanie láka nielen domácich. Šikovne ma predbieha zopár slovinských chlapcov a vedľa mňa stojaci dvaja Chorváti, podľa výstroja a manierov patriaci medzi novoutvorenú vrstvu bohatých, svojsky hodnotia najznámejšie európske lyžiarske strediská. Skupina talianskych lyžiarov a snoubordisti si čakanie krátia fajčením a hlučným vtipkovaním.

Na ľadovec Mölltaler však z juhu neprichádzajú iba turisti, ale aj počasie. „Často sa stáva, že v Salzburgu je hmla a fujavice, no tu je ideálne lyžovanie,“ vysvetľuje ktosi. Pohľad na slnečnú panorámu, ako aj na zaplnený svah, mu dáva za pravdu.

Avšak, ak počasie a dĺžka lyžiarskej sezóny je výhodou Mölltalera, ďalšie korutánske strediská majú iné výhody. Sonnenalpe Nassfeld, lyžiarska aréna na hranici s Talianskom, má tak k dispozícii 28 najmodernejších lanoviek a vlekov, ktoré sú schopné vyviezť za hodinu 39-tisíc ľudí do výšky viac ako 2000 metrov nad morom, odkiaľ si môžu lyžiari a snoubordisti vyberať podľa stupňa náročnosti zo 101 kilometrov dlhých zjazdoviek. Pokiaľ ide o kvalitu údržby zjazdoviek, prím hrá malé mestečko Innerkrems v trojuholníku Korutánsko-Štajersko-Salzburg. Pravidelne tu totiž trénuje rakúske reprezentačné družstvo, takže turisti tu majú v podstate rovnaké podmienky ako hviezdy svetového lyžovania. No nie všetci priaznivci športov na snehu majú také vysoké nároky na zjazdovky. Lyžiarske kopce pri Villachu - Gerlitzen Alpe, Dobratsch, Verditz a Dreilandereck, so širokými a menej náročnými zjazdovkami a parkami pre snoubordistov, sú napríklad optimálne pre rodiny s deťmi...

Grossglockner

Lanovky pomaly prestávajú ťahať. V reštaurácii čapujú pivo a z terasy je vidieť Grossglockner. Nielenže je zbytočné rozmýšľať o Haiderovi a politike, ale aj o hocičom inom. Stačí vychutnávať okamih. Za chvíľu nás podzemná lanovka presunie zo zimnej idyly späť do kráľovstva korutánskej jesene.

Rastislav Boldocký