Štátna správa nezodpovedá, ale rozhoduje

Poslanci kritizujú princíp viazania prostriedkov v štátnom rozpočte SR

Naše vlády si už zvykli ako bežný spôsob znižovania či udržania koncoročného deficitu na plánovanej úrovni využívať metódu viazania finančných prostriedkov, čím zasahujú do jedného z rozhodujúcich zákonov štátu, ktorým je zákon o rozpočte. Podľa niektorých poslancov NR SR vláda týmto spôsobom síce neporušuje zákonné normy, ale napriek tomu by sa mali rozpočtové pravidlá zmeniť, aby nebolo možné doterajším spôsobom následne viazať prostriedky schválené v parlamente. Výsledkom päť- či viacpercentného viazania financií a ich prípadným uvoľnením koncom roka sa síce deficit štátneho rozpočtu dostáva do únosných limitov, ale uvoľnené peniaze bývajú neraz využité veľmi neefektívne. Straty, ktoré z toho vzniknú, sú nemalé. Nik ich síce nedokáže vyčísliť, ale pre vládu je najpodstatnejšie, že koncoročná bilancia rozpočtu je dobrá. Ak by nebolo finančného viazania, momentálny schodok v rozpočte je oveľa väčší , tvrdia predstavitelia ministerstva financií. „Keby sme reguláciu nerobili, tak garantujem, že jednotliví správcovia rozpočtových kapitol by ich vyčerpali tak, že na konci roka by sa možno hovorilo o existenčných problémoch a kolapse,“ tvrdí štátny tajomník MF SR V. Podstránsky. Podľa neho ide len o reguláciu a nie zásah do rozpočtu. Zo stredajšej diskusie vo Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo vyplynulo, že ani poslanci zákonodarného zboru nemajú často celkom jasno v tom, ako a na základe akých pravidiel "tečú" peniaze z rozpočtu konečnému používateľovi.

Poslanec NR SR prof. Pavel Šťastný, inak vedúci katedry na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, nám zo svojich praktických poznatkov povedal, že nedokáže dodržať štvrťročné percentuálne viazanie. „V niektorom štvrťroku potrebujem minúť toľko, čo inokedy za pol roka. Takéto viazanie znižuje kvalitu výučby, lebo nemôžem kúpiť to, čo pre študentov v rámci vedecko-výskumnej činnosti potrebujem. Jedna možnosť je, že sa siahne na grantové prostriedky, a potom sa to preúčtuje, alebo si musím nájsť kamaráta-sponzora, aby mi dal peniaze darom. Ak by škola porušila stanovené viazanie, tak prostriedky musí vrátiť. Ku koncu roka ich uvoľnili, mohli sme ich použiť, ale zodpovedným pracovníkom vznikol problém, ako ich rýchlo a najmä zodpovedne zhodnotiť. Za dva týždne nie je predsa možné objednávku zabezpečiť. Poviem otvorene, buď sa to potom robí podvodom, alebo sa kupujú veci, ktoré nie sú aktuálne potrebné, len aby sa peniaze minuli.“ P. Šťastný by akceptoval, keby sa stanovilo, že do pol roka sa môže minúť polovica prostriedkov a je jedno, či sa tak stane v priebehu jedného alebo dvoch mesiacov. „Ak mám objednávku na väčší prístroj, tak to nemôžem urobiť tak, že teraz zaplatím polovicu a druhú až potom.“

Predsedníčka Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo M. Kadlečíková, riaditeľka Agroinštitútu v Nitre, na základe poznatkov z praxe tvrdí, že krajské úrady sa vyhovárajú na viazanosť financií. MF SR však tvrdí, že kraje nie sú viazané. Na príklade jedného z nich však dokumentovala, že odborné učilištia v danom regióne boli informované o pokyne na viazanie financií. „Potom však školy začali dostávať peniaze, ale od buka do buka. Čudujem sa, ako krajské úrady nerešpektujú rozpočtové pravidlá. Jeden krajský úrad dal peniaze, pôvodne určené školám, na získanie budovy pre okresný či krajský súd. Tieto financie sa školám nikdy nevrátia,“ dokumentuje situáciu. Podľa nej viazanie finančných prostriedkov má negatívny vplyv aj na ekonomickú výkonnosť podnikateľských subjektov a činnosť rozpočtových a príspevkových organizácií, ako aj škôl. „Ak sa tieto prostriedky viažu ku koncu roka, dochádza aj k znehodnocovaniu investícií. Takýto postup vlády je legitímny, ale ide o to, aby sme túto možnosť, ktorú vládny kabinet veľmi rád využíva, legislatívne upravili. A to tak, že ak bude chcieť vláda robiť zmeny v rozpočte formou viazania prostriedkov, tak len so súhlasom NR SR. Ináč poslanci nemôžu niesť spoluzodpovednosť za plnenie štátneho rozpočtu.“ Podľa nej je v súvislosti s priaznivejším vývojom rozpočtu nekorektné hovoriť, že boli nižšie výdavky oproti plánovaným, ak sa napríklad rozpočet viazal desiatimi percentami.

„Naše rozpočtové pravidlá nepoznajú osobnú zodpovednosť za porušenie rozpočtovej disciplíny,“ hovorí ďalej V. Podstránsky Ak vzniknú problémy, výsledkom neraz býva práve viazanie rozpočtu v príslušnej kapitole. "Zvyčajne nebýva potrestaný ten, kto povolil porušenie rozpočtovej disciplíny, ale potrestaná býva celá jednotka, ktorej zodpovedný pracovník takýto postup schválil. Tieto problémy sa dajú vyriešiť iba dôslednou reformou verejnej správy. Celé zlo je v tom, že všeobecná štátna správa za nič nezodpovedá, ale do všetkého hovorí,“ tvrdí štátny tajomník.

Vladimír Turanský